Poslanci, ktorí 1. septembra 1992 nehlasovali za slovenskú ústavu, to podľa prezidenta Ivana Gašparoviča dnes zrejme ľutujú. "Možno ich to dnes aj trochu mrzí. Brániť vzniku tak prosperujúcemu štátu vo všetkých oblastiach, ako je dnes Slovensko, sa ťažko priznáva," povedal v rozhovore pre TASR.
"Tí, ktorí boli proti prijatiu ústavy, boli aj proti rozdeleniu ČSFR," myslí si o poslancoch, ktorí za základný právny predpis Slovenska pred 16 rokmi nehlasovali. Hoci dnes argumentujú obavami z nedemokratických praktík vládnucej politickej reprezentácie, Gašparovič tvrdí, že samostatné Slovensko nechceli. "Obidve politické strany maďarskej menšiny, ktoré vtedy existovali (Spolužitie a MKDH, pozn. TASR), povedali jednoznačne, že sú proti rozdeleniu ČSFR," pripomenul. Viacero politikov, ktorí sa dnes hlásia k Slovensku, zabúda, že boli veľkou prekážkou samostatnosti, myslí si hlava štátu.
Skúsenosti Slovenska v ére samostatnosti podľa prezidenta svedčia o tom, že toto rozhodnutie bolo správne. Hoci pri odchode z HZDS sa sťažoval na nedostatok demokracie v strane, nespájal by to s celoštátnym rozmerom. "To je iné, ak sa prejaví niečo v strane a v štáte ako takom," tvrdí.
Za ústavu hlasovalo pred 16 rokmi 114 zo 150 poslancov Slovenskej národnej rady. Predstavitelia maďarských strán pred hlasovaním opustili sálu a poslanci KDH hlasovali proti.
Kompetencie prezidenta sú dostatočné
Existujúci rozsah svojich právomocí považuje prezident Ivan Gašparovič za dostatočný, niektoré kompetencie by však mohli byť jednoznačnejšie. "Ale vzhľadom na charakter Slovenska ako parlamentnej republiky, keď v ekonomických a sociálnych otázkach rozhoduje vláda a má celú zodpovednosť za vedenie štátu, si myslím, že tie kompetencie sú dostatočné," povedal.
Prízvukoval, že v čase, keď sa rozhodovalo o postavení prezidenta v mocenskej štruktúre SR, vychádzali ústavodarcovia z predpokladu nepriamej voľby hlavy štátu. Svoje kompetencie vo vzťahu k vláde nepovažuje za zanedbateľné. "Vláda musí predkladať všetky medzinárodné zmluvy, ktoré prezident schváli alebo neschváli. Prezident má dostačujúce právo aj v parlamente, kde má právo vetovať zákony. V zahraničnej politike má prezident tiež svoje postavenie, ale to je podmienené aj tým, či si v otázkach zahraničnej politiky rozumie s vládou, alebo nie," zosumarizoval kompetencie vo sfére politiky.
Gašparovič pripúšťa, že existujú hlasy, aby mal prezident silnejšie slovo v prípade opätovného schválenia vetovaného zákona parlamentom. "Pri takomto rozhodovaní, a je to ešte objektívnejšie, nahradzuje arbitra Ústavný súd. Rozhodne potom, či mal pravdu prezident, alebo mali pravdu poslanci," popísal súčasný stav. Úlohu prezidenta vidí skôr v harmonickom dolaďovaní postavenia parlamentu a vlády, napríklad vytvárať priestor na rokovania.
Úpravu ústavy z roku 1999, ktorou sa zaviedla priama voľba prezidenta, označil za veľmi pozitívnu zmenu. "Posilnilo sa tým postavenie prezidenta, je volený občanmi, zodpovedá občanom," myslí si.
Gašparovič je od roku 1993 tretím prezidentom SR. Po Rudolfovi Schusterovi je druhým, ktorého vybrali priamo občania. V druhom kole obaja porazili lídra ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara. Prvého prezidenta SR Michala Kováča do funkcie zvolili poslanci Národnej rady SR. Po skončení funkčného obdobia Kováča sa v parlamente nenašla potrebná väčšina na zvolenie jeho nástupcu v prezidentskom kresle a Slovensko bolo viac ako rok bez prezidenta. Politická reprezentácia počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu preto rozhodla o priamej voľbe.
