BRATISLAVA 31. augusta (SITA) - Od septembra začnú na Slovensku platiť nové opatrenia v boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Ide o zákon, ktorý preberá smernice Európskej únie o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, informovala agentúru SITA Natália Hattalová z Komunikačného odboru rezortu vnútra. Úprava je zároveň reakciou na výsledky hodnotenia výborom Rady Európy MONEYVAL, ktorý konštatoval absenciu viacerých inštitútov zameraných na prevenciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.
Zákon dopĺňa a spresňuje základné pojmy ako legalizácia príjmov z trestnej činnosti, financovanie terorizmu, neobvyklá obchodná operácia, povinná osoba či politicky exponovaná osoba. Financovanie terorizmu doteraz slovenský právny poriadok nedefinoval. Zamedzenie financovania terorizmu je jedným z najdôležitejších prvkov boja proti terorizmu. Pri financovaní terorizmu finančné prostriedky nemusia, na rozdiel od prania špinavých peňazí, pochádzať z trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o neobvyklé obchodné operácie, zákon uvádza demonštratívny výpočet neobvyklých obchodných operácií, ktoré sa v praxi vyskytujú najčastejšie. Potreba uviesť základný výpočet neobvyklých obchodných operácií vyplynula zo záverov hodnotenia výborom MONEYVAL, ako aj z aplikačnej praxe, aby mohli povinné osoby ľahšie zamerať svoju pozornosť na najdôležitejšie faktory pri posudzovaní obchodných operácií klienta. Neobvyklou obchodnou operáciou bude napríklad operácia, ktorá vzhľadom na svoju zložitosť a vysoký objem finančných prostriedkov nemá žiaden zrejmý ekonomický alebo zákonný účel. Neobvyklými budú aj operácie, o ktorých klient odmieta poskytnúť informácie, respektíve poskytne informácie, ktoré môže povinná osoba len ťažko preveriť. Do základného výpočtu bude patriť aj operácia, pri ktorej je objem finančných prostriedkov, s ktorými klient narába, v zjavnom nepomere k povahe alebo rozsahu jeho podnikateľskej činnosti či majetkovým pomerom.
Ako ďalej informovala Hattalová, pre povinné osoby zákon konkretizuje rozsah ich povinností pri vykonávaní tzv. povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s uplatnením rizikového prístupu. Definuje tiež konkrétne prípady, kedy musia povinné osoby uplatniť vo vzťahu ku klientovi základnú povinnú starostlivosť. Doteraz si platný zákon vyžadoval len identifikáciu klienta a povinnosť zisťovať, či koná vo vlastnom mene, ďalšie úkony však chýbali. Nový zákon spresňuje aj výnimky z povinnej starostlivosti a u rizikovejších klientov zavádza zvýšenú povinnú starostlivosť.
Zákon zároveň zvyšuje ochranu zamestnanca povinnej osoby, ktorý zistí alebo nahlási neobvyklú obchodnú operáciu tým, že hlásenie nesmie obsahovať údaje o ňom. Zákon venuje pozornosť aj kontrole neziskových organizácií. Jej cieľom je zabrániť zneužívaniu finančných prevodov niektorých neziskových organizácií na financovanie terorizmu a tomu, aby subjekty, ktoré sú v spojitosti s teroristickými organizáciami, zastierali svoju činnosť vydávaním sa za neziskové organizácie. Finančnú spravodajskú jednotku zákon oprávňuje vykonať kontrolu v nadácii za účelom overenia pravdivosti a správnosti údajov a tiež identifikácie konečného užívateľa výhod.
Nová právna úprava tiež vymedzuje sankcie, maximálna výška sa oproti doterajším dvom až štyrom miliónom korún zvýši na dva až päť miliónov korún (66 390 až 166 000 €) Politicky exponovaná osoba je osoba, ktorej sú zverené významné verejné funkcie celoštátneho alebo medzinárodného významu (napríklad hlava štátu, minister, štátny tajomník, sudca najvyššieho súdu, veľvyslanec) a nemajú pobyt na území SR. V záujme predchádzania možnému praniu špinavých peňazí zákon definuje povinnosť uplatňovať pri takýchto osobách povinnú zvýšenú starostlivosť.
