Ústavný súd SR by mohol včasným výkladom ústavy predísť nemalým problémom, ktoré hrozia, ak niektorý z kandidátov na prezidenta získa v prvom kole viac ako polovicu hlasov zúčastnených voličov.
"Ústava aj zákon pripúšťajú rôzne výklady toho, koľko hlasov potrebuje kandidát na to, aby voľby vyhral už v prvom kole. Podľa niektorých právnikov na to treba viac ako polovicu hlasov všetkých oprávnených voličov, podľa iných stačí viac ako 50 percent hlasov zúčastnených voličov," povedal pre TASR Peter Novotný z Občianskeho oka.
Upozornil, že pri očakávanej volebnej účasti je prakticky nereálne, aby niektorý kandidát získal v prvom kole vyše polovice hlasov všetkých oprávnených voličov. Ak by sa akceptoval takýto výklad ústavy, je v podstate isté, že budú dve volebné kolá. "Šanca získať v prvom kole viac ako 50 percent zúčastnených voličov je podstatne väčšia, takmer sa to podarilo v prvých prezidentských voľbách Rudolfovi Schusterovi, získal viac ako 47 percent hlasov," povedal Novotný.
"Riešiť by sa to malo záväzným výkladom Ústavného súdu ešte pred začiatkom volieb," tvrdí aj politologička Soňa Szomolányi. "Pravidlá sa majú vytvárať ešte v čase neistoty," hovorí. Dodáva, že ak súd výklad urobí pred voľbami, v čase, keď ešte kandidáti nevedia, aké výsledky v prvom kole volieb dosiahnu, bude skôr chápaný ako neutrálny. Ak by totiž súd zasahoval už v situácii, keď jeden z kandidátov tvrdí, že je zvolený za prezidenta, lebo získal viac ako 50 percent hlasov zúčastnených voličov a iní kandidáti to spochybňujú, súd by rozhodoval v komplikovanejšej pozícii.
Podľa Novotného Ministerstvo vnútra (MV SR) už v minulosti výkladom zákona riešilo iný, aj keď menej citlivý problém, a to, či sa štvormiliónový limit (132.775 eur) na výdavky vzťahuje len na kampaň pred prvým kolom volieb, alebo na obidve kolá. Podľa MV SR môžu kandidáti medzi prvým a druhým volebným kolom minúť ďalšie štyri milióny.
"Do budúcnosti sú obidva tieto problémy zrelé na novelu," uvažuje Novotný. Podobne aj otázka oficiálnej dĺžky prezidentskej kampane, ktorá je dnes v praxi len 13 dní. Paradoxne, kým kandidáti nie sú oficiálne zaregistrovaní, môžu svoju osobu slobodne propagovať, čo aj robia. Po registrácii by s tým však mali prestať a pokračovať až trinásť dní pred voľbami, čo však relevantní kandidáti zväčša v praxi obídu a reálne pokračujú v kampani. "V minulých voľbách trvalo toto 'hluché obdobie' od 30. januára do 18. marca," uzavrel Novotný.
