KOŠICE. Úrady nebudú môcť jednoduchšie siahnuť na majetok ľuďom, ktorí hodnoverne nepreukážu, odkiaľ získali peniaze na jeho nadobudnutie.
Národná rada schválila zákon o preukazovaní pôvodu majetku 23. júna 2005. Návrh, ktorý predložila skupina poslancov za stranu Smer-SD, podporilo 114 zo 144 prítomných poslancov. Za zákon hlasovali všetci vtedajší poslanci Smeru-SD, KSS a ANO. Normu podporili kluby SDKÚ-DS a KDH, v oboch prípadoch s výnimkou jedného poslanca, tí sa hlasovania zdržali. Za bola aj väčšina vtedajšieho poslaneckého klubu SMK, traja z tohto klubu sa zdržali, dvaja nehlasovali a jeden nebol na hlasovaní. Zákon podporila aj časť nezávislých poslancov. Dvadsať vtedajších poslancov za ĽS-HZDS sa hlasovania o tomto zákone zdržalo, dvaja boli proti a šéf hnutia Vladimír Mečiar nebol na hlasovaní prítomný. Ten v roku 2005 zákon označil ako "zlátaninu niečoho, čo asi ani autori nechceli." Niektoré jeho ustanovenia označil Mečiar za nevykonateľné a niektoré boli v rozpore s ústavou. Fico sa v roku 2005 v súvislosti so snahou prijať takúto legislatívu okrem iného vyjadril, že "je absolútne príznačné, že proti zákonu o preukazovaní pôvodu majetku broja najmä poslanci NR SR za politické strany, ktoré boli od roku 1990 opakovane pri moci a ktoré realizovali najväčší a lacný výpredaj štátneho majetku v histórii štátu a ktoré ovplyvňovali mnohé dôležité hospodárske a finančné rozhodnutia totálne nevýhodné pre štát".
Ústavný súd dnes rozhodol, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku nie je súlade s ústavou. Podľa súdu by predloha neprimerane zasiahla do vlastníckych práv a mohla by porušiť princípy právneho štátu.
Zákon predložil do parlamentu Fico,
rozhodnutie sa mu teda nepáči
Na rozhodnutie súdu sa čakalo tri roky. Účinnosť zákona však bola pozastavená, takže sa ním úrady neriadili. Proti zákonu dlhodobo vystupovala najmä ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara, ktorá je najmenšou z trojice koaličných strán vlády Roberta Fica (Smer-SD). Fico naopak ešte ako opozičný politik zákon do parlamentu predložil. Dnes obe strany tvrdili, že by podporili zákon, ktorý by ústave neodporoval.
Vyhlásenie súdu oddialil predseda parlamentu Pavol Paška svojou žiadosťou o dva mesiace. "Nešpekulujme. Chcel som to počuť. Chcel som sa na to pozrieť, pretože budem musieť s legislatívou rozhodnúť, čo s tým a ako ďalej," reagoval Paška. Rozhodnutie pléna súdu v stredu komentovať nechcel. „Zákon bol odmietnutý ako celok a je na legislatívcoch, ako sa s nálezom vyrovnajú ,“ povedal predseda parlamentu.
Podľa premiéra Roberta Fica je škoda, že súd rozhodol o protiústavnosti zákona. „Nepáči sa mi to rozhodnutie, ale musím ho rešpektovať,“ povedal na tlačovej besede po stredajšom zasadnutí vlády v Banskej Štiavnici. Podľa neho Slovensko zákon o preukazovaní pôvodu majetku potrebuje a on sa bude osobne angažovať za jeho prijatie. Pri jeho príprave však treba rešpektovať výhrady Ústavného súdu SR voči súčasnému zákonu. „Treba brať na zreteľ pripomienky Ústavného súdu SR, my ich nemôžeme obísť, ale urobiť zase taký zákon, ktorý by bol dostatočne prísny. Lebo prijímať nejaký zákon, ktorý neobsahuje dostatočne prísne mechanizmy, nemá význam,“ povedal premiér.
Kto za zákon hlasoval
Čo vtedy povedal Fico o HZDS
"Napadnutý zákon porušuje ústavný princíp právnej istoty, je retroaktívny vo vzťahu k nadobudnutým právam a pripúšťa nadmerné zasahovanie do práva vlastniť majetok," uviedol hovorca súdu Jozef Skybjak. Súd namietal aj proti podľa neho neprimeranému presunutiu dôkazného bremena na ľudí.
O čom je zákon o o preukazovaní pôvodu majetku
Zákon mal prakticky komukoľvek umožniť dať finančnej polícii oznámenie o podozreniach o nadobudnutí majetku z nelegálnych príjmov.
Finančná polícia mala mať právo pri preverovaní podnetov vstupovať do firiem, kontrolovať účtovné doklady a žiadať banky o správy o klientovi. Banky mali byť zároveň povinné odovzdať finančnej polícii aj údaje chránené bankovým tajomstvom podobne, ako sa to robí pri odhaľovaní napríklad daňových deliktov či prípadov prania špinavých peňazí.
Finančná polícia mala mať tiež povinnosť podať prokuratúre návrh na začatie konania na rozhodnutie, že majetok bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov, ak zistí, že hodnota majetku osoby presahuje jej preukázateľné príjmy najmenej o tisícnásobok minimálnej mzdy, čo v súčasnosti predstavuje 8,1 milióna korún (268.870 eur).
Osoba podozrivá z nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov mala mať povinnosť vysvetliť rozdiel medzi hodnotou majetku a príjmami prokuratúre do 30 dní od požiadania.
Ak by prokurátor pred súdom preukázal, že rozdiel medzi majetkom a legálnymi príjmami osoby presahuje 8,1 milióna korún (268.870 eur), súd mohol rozhodnúť o prepadnutí majetkového rozdielu v prospech štátu.
ČTK
Tóthová z HZDS je s rozhodnutím spokojná,
Lipšic a Palkovci chcú nový zákon
Slovensko podľa poslankyne za HZDS Kataríny Tóthovej potrebuje zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ale taký, ktorý by bol v súlade s Ústavou SR. Pre agentúru SITA uviedla, že dnešné rozhodnutie súdu môže naštartovať práce na novej právnej norme. Tóthová vyjadrila potešenie nad rozhodnutím, pretože podľa nej viaceré ustanovenia zákona boli retroaktívne.
Podpredseda KDH Daniel Lipšic sa chystá nový zákon predložiť v krátkom čase. O jeho príprave chce hovoriť nielen na stretnutí opozičných strán, ale aj so zástupcami koalície. Lipšic dúfa, že novú normu podporí aj premiér Robert Fico. "Uvidíme, ako kto svoje slová myslel vážne," povedal dnes Lipšic pre agentúru SITA.
Prezident Ivan Gašparovič bude osobne podporovať prijatie upraveného zákona o preukazovaní pôvodu majetku.
Ústavný súd rozhodol, že naše obavy boli na mieste, reagoval na rozhodnutie poslanec a predseda Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií Gábor Gál (SMK). Poslanec Gál v roku 2005 za návrh hlasoval. Neskôr sa však pridal k skupine poslancov, ktorí ho napadli na Ústavnom súde. Vo svojom konaní rozpor nevidí. "Pôvodne bol zákon predložený v nevykonateľnej forme, prešlo niekoľko zmien, hlavnú predložil jeden z predkladateľov Róbert Madej, ktorý svojimi návrhmi zákon úplne zmenil," povedal dnes Gál. V tejto situácii bolo podľa neho najlepšie zákon podporiť a s pochybnosťami sa obrátiť na ÚS. "Tie po dnešnom rozhodnutí súdu už nemám," dodal pre agentúru SITA.
Najviac sa špekuluje o majetku Mečiara a Slotu
Zákon, ktorý sa mal vzťahovať na majetok vyšší ako tisícnásobok minimálnej mzdy (v súčasnosti teda 8,1 milióna korún, čo je 268.870 eur) po jeho schválení v roku 2005 napadli dve skupiny poslancov na čele s Jánom Drgoncom (exposlanec ANO) a Katarínou Tóthovou (HZDS). Norme vyčítali, že preukázať legálny pôvod majetku mal sám podozrivý, navyše sa podľa nej mali posudzovať aj majetky získané v minulosti.
Exposlanec Drgonec dúfal, že súd rozhodne, že zákon nie je v súlade s ústavou. "Pretože ten prípad bol o rozpore medzi politickým záujmom, politickým želaním a ústavou a bol som veľmi zvedavý, ako ÚS SR rozhodne, či uprednostní ústavnosť alebo záujmy Smeru. Som rád, že sa vydal cestou odbornosti," reagoval pre TASR Drgonec. Zároveň si myslí, že na veci, ktoré sa deklarujú ako cieľ zákona, stačí polícia, prokuratúra a súdy uplatňujúce platné právne normy. Podotkol, že v celom prípade sa zdôrazňuje politická stránka veci a málo sa hovorí o právnej.
Médiá v minulosti špekulovali najmä o majetku expremiéra Mečiara, ako aj predsedu ďalšej vládnej strany SNS Jána Slotu. Mečiar čelil predovšetkým otázkam, ako financoval svoju vilu v Trenčianskych Tepliciach. Slota je zas známy tým, že používa luxusné autá, jachtu a nedávno si údajne kúpil lietadlo.
Riešenie Palkovcov sa SDKÚ vôbec nepáči
Predseda Konzervatívnych demokratov Slovenska Vladimír Palko tvrdí, že dosiahnuť platnosť zákona o preukazovaní pôvodu majetku sa dá prijatím v podstate identického, ale ústavného zákona. Navrhuje, aby sa obdobným znením zákona poslancov Smeru zaoberal parlament už na najbližšej riadnej schôdzi.
Palko takéto riešenie navrhoval už v máji. Podporu mu sprvu vyjadril aj premiér Robert Fico, poslanci však napokon ústavný zákon o preukazovaní pôvodu majetku z programu schôdze vyradili. Argumentovali, že o zákone je vhodnejšie diskutovať až keď bude známy postoj ÚS k pôvodnému zákonu.
Riešenie protiústavnosti zákona jeho povýšením na ústavný považuje podpredseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Peter Miššík (SDKÚ) za absurdné. "To snáď nie," povedal, keď sa dozvedel o Palkovom zámere. Za tento zákon preto hlasovať nebude. Dnešný verdikt ÚS SR ho neprekvapil, na konfliktné časti zákona upozorňoval už počas jeho prijímania. Tvrdí, že preukazovanie pôvodu majetku podporí, ak bude v súlade s ústavou.
Čo sa dialo so zákonom
23. júna 2005
Národná rada schválila 114 hlasmi zo 144 prítomných zákon o preukazovaní majetku. Zákon predložili opoziční poslanci za Smer-SD Robert Fico, Robert Kaliňák a Róbert Madej. Zákon hneď po schválení napadli na Ústavnom súde dve skupiny poslancov. Jedna okolo nezávislého poslanca Jána Drgonca a poslanci opozičnej ĽS-HZDS na čele s Katarínou Tóthovou.14. júla 2005
Zákon podpísal prezident Ivan Gašparovič. Účinnosť nadobudol 1. septembra.6. októbra 2005
Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona a zároveň rozhodol, že Drgoncov a Tóthovej návrh spojí do jedného konania.25. apríla 2008
Bývalí poslanci KDH Vladimír Palko a Pavol Minárik predložili do Národnej rady nový návrh zákona o preukazovaní majetku, ktorý by bol súčasťou ústavy. Na jeho prijatie je tak potrebných najmenej 90 hlasov zo 150-členného parlamentu.15. mája 2008
Parlament koaličnou väčšinou odložil rokovanie o Palkovom a Minárikovom návrhu zákona s tým, že sa ním bude zaoberať až po rozhodnutí Ústavného súdu o ústavnosti takmer identického zákona poslancov Smeru-SD z roku 2005. K tomuto kroku vyzvala premiéra Roberta Fica začiatkom mája aj samosprávna organizácia Rada prokurátorov.2. júla 2008
Ústavný súd nečakane odložil vyhlásenie svojho nálezu o zákone o preukazovaní pôvodu majetku na žiadosť predsedu parlamentu Pavla Pašku, ktorý sa pre rokovanie Národnej rady nemohol osobne vyhlásenia zúčastniť.3. septembra 2008
Ústavný súd rozhodol, že zákon nie je v súlade s ústavou.
ČTK
Politológ: Je to Ficova prehra, nič sa tým však nemení
Rozhodnutie Ústavného súdu považuje politológ Juraj Marušiak za prehru premiéra Roberta Fica. "Bola to pre Fica jedna z najdôležitejších priorít," skonštatoval pre TASR. Nemyslí si však, že toto rozhodnutie prinesie zásadnú zmenu v koalícii. "Smer má veľmi jednoznačné postavenie, ktoré sa nezmení, ale v každom prípade, je to pre Fica neúspech," dodal.
Naopak, politológ Miroslav Kusý tvrdí, že preukazovanie pôvodu majetku už dávno nie je agendou Smeru. "Bola to jeho rozhodujúca agenda v dobe, keď bol Smer v opozícii. Teraz je to už len pozostatok z minulosti, ktorý Smer vlečie za sebou," zhodnotil Kusý. Súhlasí však s Marušiakom, že rozhodnutie ÚS postavenie najsilnejšej koaličnej strany nezmení.
Ako ďalej Kusý v tejto súvislosti dodal, Smer musel s návrhom zákona o preukazovaní pôvodu majetku prísť, pretože to mal v programe, keď bol v opozícii a vtedy s tým operoval stále. "Teraz to už pre nich nie je zaujímavé," zamyslel sa.
Podľa politológa Samuela Abraháma je najdôležitejšie to, čo označil ÚS za problematické. "Musel by som vidieť presné znenie, voči čomu mal ÚS námietky," reagoval a zároveň upozornil, že "okrem Pavla Pašku, ktorý stále rozpráva o preukazovaní majetku, nikto z ostatných nechce majetok preukazovať."
