BRATISLAVA. Ministerstvo spravodlivosti predloží v kauze prieskumov spoločnosti Takt ďalšie dôkazy. Z dokladov, ktoré má rezort k dispozícii, je jedným z hlavných podozrivých poslanec Národnej rady SR Daniel Lipšic.
Ako povedal hovorca ministerstva Michal Jurči, podľa výpovede konateľa firmy Takt Eduarda Hilšera vyplýva jednoznačný záver, že v predmetnej veci konal výlučne bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Hilšer pred českými orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že všetky okolnosti týkajúce sa prieskumov verejnej mienky vždy konzultovali výhradne s vtedajším ministrom.
"Je predsa nemysliteľné, aby si mohol politik nechať pred voľbami urobiť prieskum verejnej mienky z peňazí všetkých občanov. Boli to vyhodené milióny, lebo prieskum sa nedá použiť pre justíciu. Otázky typu čo sa vám páči na ministrovi, čo má robiť, aby ho občania volili, proste si musí zaplatiť z vlastného vrecka," domnieva sa súčasný šéf spravodlivosti Štefan Harabin.
Pripomenul, že za trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa hrozí páchateľom až trojročný trest odňatia slobody. "Nepotrestanie vinníka by znamenalo, že každý minister by si mohol nechať urobiť rovnaký prieskum pred parlamentnými voľbami za milióny zo štátneho rozpočtu. Na to nemusí byť nikto ani právnik, aby vedel, že je to nemorálne a nezákonné," zdôraznil s tým, že prieskumy sú v prevažnej miere zamerané na osobu Daniela Lipšica. Ich výsledky sú pre Zbor väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo nepoužiteľné.
Ministerstvo podalo ešte v apríli tohto roku generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi návrh na zrušenie zastavenia trestného stíhania v prípade prieskumov verejnej mienky českej spoločnosti Takt. V júni Trnka nariadil začatie trestného stíhania.
Rezort okrem toho už v minulosti vyzval Lipšica, aby vrátil 2,39 milióna Sk (79.333 eur), ktoré sa za prieskumy zaplatili od 15. apríla 2005 do 1. februára 2006.
Spoločnosť Takt vo svojich záveroch napríklad uvádza, že "cieľom oboch prieskumov je stanoviť možnosti komunikačnej stratégie určené pre Daniela Lipšica nielen ako ministra spravodlivosti SR, ale i ako člena KDH".
Podľa Lipšica boli prieskumy zamerané na zisťovanie postoja obyvateľov k ministerstvu spravodlivosti, súdnictvu a Zboru väzenskej a justičnej stráže. Konštatoval, že zadanie bolo v súlade so zámerom profesionálne komunikovať reformy v justícii.
