SVIT. Takmer tristo absolventov Baťovej školy práce z rôznych kútov Slovenska, ale aj zo zahraničia stretlo sa dnes po 15. krát vo Svite, aby si pripomenulo roky mladosti a uctilo pamiatku zakladateľa dynastie Tomáša Baťu a jeho pokračovateľov.
K pamätníku Tomáša Baťu st. v parčíku v blízkosti firiem, ktoré vďačia za svoj vznik jemu a jeho následovníkom, položili kyticu kvetov. Minútou ticha si uctili aj pamiatku nedávno zosnulého Tomáša Baťu a tiež absolventov, ktorí sa dnešného stretnutia nedožili.
Ako povedal predseda klubu Absolventov Baťovej školy práce Vladimír Vlha, členov postupne ubúda. V súčasnosti je ich asi 300. "Boli sme chlapci z chudobných rodín a tu vo Svite boli podmienky, o akých sa nám ani nesnívalo. To, čo nás drží pohromade, je výchova, ktorú sme dostali v internáte. Vychovávatelia boli našimi druhými rodičmi. Na izbe nás bolo 15. Štrnásť spalo na poschodových posteliach, pätnásty bol kapitán. Bola to tvrdá výchova, ale keď sme prišli na vojnu, ani jeden z nás tam nemal žiadne problémy".
To, že absolventi prichádzajú do Svitu radi aj zo vzdialenejších končín, potvrdil Justín Perďoch, ktorý prišiel zo Šurian aj s manželkou. Podľa neho Baťova škola im dala do života takmer všetko, získali skúsenosti, ktoré boli pre nich užitočné po celý život.
"Baťa priniesol do Svitu predovšetkým zamestnanosť. Tu boli lúky, prázdny priestor, na ktorom vďaka vhodnej vode vybudoval fabriku na výrobu umelého hodvábu. Postupne sa výroba rozširovala a vyrastali prvé domy. Baťa veľa investoval do ľudí, do zamestnancov. Všetci sme boli spokojní," zaspomínala Margita Francistiová, ktorá absolvovala Baťovu školu pred 60-timi rokmi. Vyzdvihla všestranné výchovné pôsobenie školy na absolventov. "Napríklad riaditeľ stál pred internátom, keď sme ráno odchádzali do práce a kontroloval, ako sme oblečené. Netoleroval nevyčistené topánky či chýbajúci gombík. Dnes na mladých nikto takto nedozerá".
Akýmsi historikom baťovcov je Ladislav Glórik, podľa ktorého absolventi Baťovej školy mali otvorené dvere do života a okno do sveta. Absolvovalo ju množstvo významných ľudí, vysokoškolských profesorov, športovcov, ale aj politikov. "Keby ste ešte pred takými desiatimi rokmi hodili skalu v Bratislave hocikde na námestí, tak trafíte absolventov Baťovej školy, a nie hocijakých..." komentoval s dávkou humoru. Dodal, že mnohí sa uplatnili aj v zahraničí. Podľa neho Baťa bol podnikateľ, ktorý sa nikdy nechoval tak, že tento majetok patrí jemu. Bol šťastný, keď jeho zamestnanci mali pocit, že je to ich majetok, ktorý si vážili. Absolvovať Baťovu školu práce nebolo ľahké, veď osem hodín trávili mladí ľudia v práci a ďalšie štyri v škole. "Nie každý to vydržal... Ale stále to za námahu," dodal Glórik.
