Bratislava 5. septembra (TASR) Nedostatočná kanalizácia a s tým súvisiaci nedostatočný spôsob odvádzania odpadových vôd, využívanie suchých toaliet so "vsakovacími jamami" vo väčšine rómskych osád či nadmerný výskyt hmyzu sú faktory ovplyvňujúce celkový zdravotný stav tejto menšiny. V návrhu programu podpory zdravia niektorých skupín na roky 2009-2015, ktorý je predložený na stredajšie (10.9.)) rokovanie vlády SR, to tvrdí ministerstvo zdravotníctva (MZ). Za najviac ohrozenú skupinu populácie pritom označuje práve obyvateľov segregovaných a separovaných rómskych osídlení a lokalít.
Za problematickú tiež rezort považuje likvidáciu komunálneho odpadu, nevyhovujúce podmienky na bývanie, zdevastované životné prostredie, sociálnu a priestorovú izolovanosť rómskych komunít, ako aj nedôveru Rómov voči oficiálnym inštitúciám, vrátane lekárov.
MZ poukazuje aj na nedostatočnú infraštruktúru a napojenie na inžinierske siete. Problémom je tiež slabé zásobovanie pitnou vodou spolu s odmietavým postojom k používaniu upravenej chlórovanej vody zo strany rómskej komunity. "Významný podiel obyvateľov je zásobovaný z technicky neupravených studní, prípadne i priamo z vodných tokov. Závažná je skutočnosť odstavovania vody verejných vodovodov pre neplatenie spotrebiteľov za vodu," podčiarkuje ministerstvo.
Zmeniť tento stav má finančná podpora zo štátneho rozpočtu, ktorá do roku 2011 dosiahne takmer 21,5 milióna Sk (713.669 eur). Finančná záťaž na zvyšné štyri roky programu bude vyčíslená neskôr.
K zlepšeniu situácie má prispieť aj zvýšenie počtu regionálnych úradov verejného zdravotníctva od roku 2009 o dva na celkový počet 12. Počet komunitných pracovníkov v oblasti zdravotnej výchovy a osád sa bude rozširovať, resp. meniť, a to v závislosti od efektívnosti dosahovaných výsledkov programu.
Rovnako je podľa MZ potrebné aj naďalej realizovať sústavnú a systematickú elementárnu zdravotnú výchovu obyvateľov segregovaných a separovaných rómskych osídlení a lokalít. "Dôležité je, aby sa zdravotná výchova viedla zrozumiteľným a primeraným spôsobom vzhľadom na kultúrnu a vedomostnú úroveň znevýhodnenej rómskej komunity," domnieva sa ministerstvo.
Odmena za prácu asistenta koordinátora by mala predstavovať 11.000 Sk (365 eur). Patria k nej aj výdavky na dopravu (výjazdy do rómskych osídlení v rámci regiónu), ktoré pohltia 3820 Sk (127 eur) a materiál potrebný na prácu v teréne aj na úrade za 1000 Sk (33 eur). Odmena pre samotného koordinátora dosiahne 15.000 Sk (498 eur) plus spomínané výdavky na dopravu a materiál.
