Bratislava 6. septembra (TASR) - Pri príležitosti katolíckeho sviatku Narodenia Panny Márie, ktorý pripadá na 8. septembra, sa už dnes schádzajú do Marianky pri Bratislave tisícky pútnikov zo Slovenska, ale i hostia z okolitých krajín, aby si uctili a vyjadrili vďaku Matke Božej.
Program výročnej púte (6. - 7. septembra) sa začne v sobotu o 15.00 h modlitbou sv. ruženca v údolí pri Lurdskej jaskyni, kde sa potom bude konať svätá omša. Nasledovať bude Krížová cesta, sviečkový pochod do kostola, mariánska katechéza a eucharistická adorácia. O 21.00h a o 24.00 h sa uskutočnia v pútnickom chráme sväté omše.
Od 8.00 h majú veriaci možnosť aj peši putovať z bratislavskej Kalvárie cez Kačín do Marianky.
Púť v Marianke vyvrcholí v nedeľu o 10.30 h slávnostnou omšou pri Lurdskej jaskyni, kde hlavným celebrantom bude bratislavský arcibiskup, metropolita, Mons. Stanislav Zvolenský.
Marianka je najstarším pútnickým miestom Slovenska. Veriaci tam navštevujú hlavne Chrám Narodenia Panny Márie, Lurdskú jaskyňu i Kaplnku sv. Anny a ďalšie miesta. Postavy Krížovej cesty sú ľudskej veľkosti. Z prameňa Svätej studne si návštevníci odnášajú vodu, kupujú si hlavne obrazy a pohľadnice najznámejších pamiatok Marianky.
Stredobodom dejín Marianky je soška Panny Márie. Podľa zápisu Ľudovíta Kummera, historika rádu pavlínov, ktorí toto miesto spravovali, sošku vytesal v roku 1030 z hruškového dreva pustovník žijúci v tomto údolí. Podľa legendy počas nepokojov, ktoré nastali v Uhorsku po smrti kráľa Štefana, musel zo svojho miesta utiecť a sošku skryl do bútľavého stromu. Našla sa o niekoľko desaťročí neskôr. O tom, ako sa soška našla a znovu bola uctievaná, sú rôzne legendy. Najznámejšie tradovaná hovorí o zbojníkovi, ktorému sa narodili ťažko postihnuté dvojčatá. Keď to nešťastný otec videl, sľúbil, že napraví svoj život a dal sa na pokánie. Vo sne sa mu vraj zjavila Matka Božia a povedala mu, aby deti umyl v blízkom prameni a budú zdravé. Práve vtedy našiel zázračnú sošku a uložil ju do kaplnky, ktorú pre ňu postavili.
História Marianky ako pútnického miesta sa začala písať od roku 1377, keď sa tu zastavil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký z rodu Anjou. On položil základný kameň kostola a zveril správu pútnického miesta Rádu pavlínov. V roku 1380, keď bol kostol dostavaný, ten istý kráľ slávnostne preniesol milostivú sošku na hlavný oltár.
Kostol Narodenia Panny Márie bol pôvodne gotický a gotickú konštrukciu si aj zachoval. Koncom 17. storočia ho na náklady cisára Leopolda I. zrekonštruovali v barokovom slohu. Z toho obdobia pochádzajú štuky, maľby, ozdoby a bočné oltáre v lodi kostola. Aj presbytérium bolo prestavané v barokovom štýle, ale v roku 1877 ho regotizovali.
Lurdská jaskyňa a Krížová cesta boli postavené v prvej polovici 20. storočia. Po zrušení Rádu pavlínov v roku 1786 dlhé roky spravoval Marianku diecézny klérus. V rokoch 1927-1950 sa o pútnické miesto starala Kongregácia bratov tešiteľov, ktorá vznikla v roku 1922. V roku 1936 dali tešitelia postaviť v Marianke Krížovú cestu so sochami v životnej veľkosti. Správy pútnického miesta sa tešitelia opäť ujali v roku 1990. V súčasnosti tam sídli generálny predstavený Kongregácie tešiteľov.
ch vs
