BRATISLAVA. KDH nepodporí zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka, SDKÚ-DS sa k návrhu stavia zdržanlivo, SMK dá poslancom zrejme pri hlasovaní voľnú ruku.
Návrh zákona do parlamentu predložili poslanci Smeru-SD Boris Zala a Oľga Nachtmannová. "Treba brať do úvahy celý príbeh Alexandra Dubčeka, nielen augustové dni z roku 1968," povedal ústredný tajomník KDH Pavol Abrhan.
S týmto názorom súhlasí aj Zala. "Aktivity Alexandra Dubčeka smerovali jednoznačne k humanizácii od konca 50-tych rokov. Teda nielen v roku 1968. Ten trend bol dlhodobý," povedal Zala pre agentúru SITA.
Väčšina poslaneckého klubu SDKÚ-DS bude podľa jeho predsedu Stanislava Janiša k návrhu zdržanlivá. SMK bude o zákone rokovať pred schôdzou parlamentu, ktorá sa začína v utorok. "Pravdepodobne ja tento návrh nepodporím," povedal predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos. Poslanci SMK asi pri hlasovaní o tomto návrhu dostanú voľnú ruku.
Zákon žiada uznanie aj bustu v parlamente
Navrhovatelia zákona chcú zákonom dosiahnuť uznanie toho, že "Alexander Dubček sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu, o slobodu slovenského národa a o ľudské práva." Podľa návrhu zákona do budovy parlamentu sa má umiestniť busta Dubčeka a pamätná tabuľa.
Alexander Dubček od roku 1949 zastával rôzne funkcie v komunistickej strane. V roku 1968 bol zvolený za prvého tajomníka ÚV KSČ. S jeho menom sa spája Pražská jar - obdobie od januára 1968, proces demokratizácie československej spoločnosti.
Ukončila ho okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Dubček s ďalšími spolupracovníkmi boli nútení podpísať Moskovský protokol, podľa ktorého sovietske vojská zostali v ČSSR. Po upevnení komunistickej diktatúry bol obvinený z porušovania zásad marxizmu-leninizmu a v apríli 1969 bol odvolaný z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. V rokoch 1969-70 bol československým veľvyslancom v Turecku.
V roku 1970 bol vylúčený z KSČ. Po novembri 1989 sa zapojil do obrodného procesu, v rokoch 1989-90 predsedom Federálneho zhromaždenia, členom a predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Zomrel 7. novembra 1992 na následky poranení po autonehode.
Parlament v októbri minulého roka zákonom uznal zásluhy Andreja Hlinku. Slovenská národná strana, ktorá návrh predložila, čiastočne kritikom ustúpila a zo zákona vypustila označenie Hlinku za Otca národa. Návrh zákona získal 94 poslaneckých hlasov. Proti hlasovali všetci poslanci za SMK a šiesti poslanci za SDKÚ-DS.
