Debatovali sme o dvoch základných témach, ktorým sa venuje - ochrane nenarodeného života a tematike homosexuálov. Vzhľadom na dĺžku rozhovoru sme ich rozdelili do dvoch samostatných celkov. Ten, v ktorom vysvetľuje, prečo vníma registrované partnerstvá a adopcie detí homosexuálmi ako nebezpečenstvo pre tradičnú rodinu i spoločnosť, a prečo by podľa neho nemali byť partneri rovnakého pohlavia daňovo zvýhodňovaní, prinesieme v pondelok o dva týždne.
Kondómy a hormonálna antikoncepcia vytvárajú predpoklad, aby človek žil promiskuitnejšie, potraty sú vraždou a mali by za ňu nasledovať sankcie pre lekára, ženu aj muža, tvrdí šéf občianskeho združenia Pastor Bonus Marek Nikolov.
Verejne sa angažujete v témach, pri ktorých je vopred jasné, že časť občanov poštvete proti sebe. Prečo to robíte?
Lebo vnímam potrebu odkomunikovať pravdu, týkajúcu sa ochrany nenarodeného života. Tento štýl kampane (Právo na život, pozn. autora) sme zvolili z presvedčenia, že otvorí verejnú diskusiu, mám pocit, že sa to aj podarilo. Šlo teda o istú formu vnútornej motivácie. Ľudský život je jednoznačne hodný ochrany od počatia, a vnímali sme ako veľkú nespravodlivosť, že médiá o tejto problematike informujú veľmi nevyvážene. Našim zámerom bolo priniesť realitu umelého potratu spôsobom, ktorý jednoznačne zaujme.
Podobná kampaň už dlhé roky prebieha v USA, počet potratov tam však neklesol. Údajne ste sa však inšpirovali práve tamojšou kampaňou.
Nie, toto zámerne prekrúca Oľga Pietruchová zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Neinšpirovali sme sa v USA, autorom myšlienky Právo na život som ja, a najprv sme ju začali rozvíjať v občianskom združení Pastor Bonus.
Nie Jana Tutková?
Nie. Jana bola spoluorganizátor rozvoja toho, čo sa urobilo neskôr. Ešte pred spustením kampane sme oslovovali rôzne „prolife" organizácie, dopracovali sme sa aj k nej, dohodli sa a spoločne to zrealizovali.
Tvárou kampane sa však stala ona, verejnosť ju vníma veľmi kontroverzne. Prečo nie vy?
Na to sa treba spýtať novinárov. Ja aj ona sme boli rovnocennými hovorcami celej akcie. Pôvodne sa však nikto na autora myšlienky nepýtal, žiadny novinár takú otázku nepoložil. Až pani Pietruchová prišla v tvrdením, že kampaň vznikla v USA, a že za ňou stojí istý Greg Cunningham, ktorý ju celú financuje. Z jej strany však jednoznačne šlo o vedomé lži.
Nechce sa mi veriť, že ste vymysleli kampaň, ktorá kopíruje práve tú americkú, museli ste sa ňou minimálne inšpirovať, koniec koncov, aj fotka na bilboarde je z USA.
Nie, ani som netušil, že obdoba takej kampane existovala aj niekde inde, dovtedy sme v „prolife" sfére neboli príliš aktívni. Až keď som dostal ten nápad, začali sme overovať, kde také niečo prebiehalo. Dostali sme kontakt na Američanov, požiadali ich o fotomateriál, a tak sme sa dostali k autorským právam na fotku, o ktorej hovoríte. Až po tomto všetkom sme sa spoznali s Janou Tutkovou. S ňou sa celá vízia rozšírila.
Máme stanovisko odborníčky, že deťom tie bilboardy neškodia
Vy ste teda ten, kto rozhodol umiestniť na bilboardy foto plodu po interrupcii?
Diskutovali a rozhodli sme o tom v združení Pastor Bonus. Mali sme k dispozícii viac alternatív fotografií, táto bola jednoznačne najpoužiteľnejšia, hoci sme mali aj oveľa drsnejšie obrázky. Ako partner a spoluorganizátor to však musela nakoniec odsúhlasiť aj Jana Tutková za CBR Europe.
Časť verejnosti sa búrila, pretože okrem ľudí, ktorých ste chceli zasiahnuť, ste traumatizovali aj tých, ktorých sa to nijako netýka - ženy, ktoré potratili nie vlastnou vinou, dokonca aj deti, ktoré nemali možnosť vyhnúť sa pohľadu na bilboardy. Zdá sa vám to normálne?
Kampaň nebola namierená proti ženám, ktoré potratili samovoľne, ani proti ženám, ktoré boli na umelom potrate z akéhokoľvek dôvodu. Je nám úprimne ľúto, že sme sa dotkli aj žien, ktoré potratili spontánne, chceli sme proste ukázať obrázok dieťaťa, ktoré bolo reálne vedome usmrtené.
Čo vás však oprávňuje takto zasahovať do psychiky ľudí, ktorých sa to netýka a traumatizovať aj malé deti?
Na tie ženy som už odpovedal. K deťom - máme stanovisko od odborníčky, že pokiaľ sa deťom cez rodičov adekvátne vysvetlí, o čom je realita na obrázku, nedôjde k nijakým následkom na ich duši.
Opierate sa len o stanovisko jedinej odborníčky? V médiách ich bolo množstvo, pričom tvrdili presný opak.
Médiá nedávali rovnaký priestor takým odborníkom, ktorých názor je totožný s našim. Vyberali len jednostranne zameraných, ktorí obhajujú protistranu a potraty.
Nezmysel, keď novinár oslovuje detského psychológa alebo psychiatra, nemôže vopred vedieť, aké bude jeho stanovisko.
V poriadku, ale existujú takí aj takí. Dopad takejto kampane na deti sme zisťovali aj v zahraničí. Ani v USA sa nepreukázal negatívny dopad na deti.
Ktorá štúdia to dokazuje?
Informácie máme od tých, ktorí takú kampaň organizovali v danej krajine.
Nie je to cynizmus
Čiže je to jednostranný pohľad vašich zástancov. Aby ste to však mohli exaktne tvrdiť, musela by existovať riadna štúdia, robená na obrovskom množstve detí. Takto je to len subjektívny hodnotiaci úsudok „prolife" aktivistov, dokonca priamo zaangažovaných do kampane.
Dali si vypracovať aj štúdie. Ja som ich nečítal, spoľahli sme sa na to, čo nám povedali.
Osobne poznám tak deti, ako aj ženy, ktoré boli danou fotkou naozaj traumatizované, vaša odborníčka teda nehovorila pravdu. Výhovorka, že je na rodičoch, aby to vysvetlili, neobstojí.
Je mi úprimne ľúto tých, ktorých sa to dotklo a mali z toho psychické ťažkosti. Áno, tie ženy trpia, ale je dôležité, aby sa z toho poučili aj ďalšie ženy. Počas kampane sme navyše zdôrazňovali aj praktickú pomoc ženám, v médiách to však vôbec nezaznievalo.
To, že vám je to ľúto, znie tak trochu cynicky - ako keby ste niekoho okradli alebo znásilnili, teda spôsobili traumu a potom povedali, že sory, je mi to ľúto.
Nie je v tom cynizmus. Sme jednoducho presvedčení, že život je hodný ochrany od počatia, a právo na život dieťaťa je nadradené právu rodiča rozhodnúť o smrti dieťaťa.
Počas kampane klesol počet potratov
Citujem Oľgu Pietruchovú: „Tú kampaň poznám z USA, kde aktivisti behajú po krajine s veľkými nákladiakmi a ukazujú podobné obrázky. Robia to snáď už desať rokov a počet interrupcií sa tam absolútne neznížil... takáto kampaň nie je účinná... Veď tie ženy predsa vedia, že ide o ľudské embryo a že sa im nenarodí dinosaurus. Je to teda skôr podceňovanie žien."
Na to odpoviem faktom - kampaň u nás prebiehala v septembri minulého roka. V danom mesiaci klesol počet umelých potratov na Slovensku pod tisíc. Exaktne teda možno povedať, že klesol o päťdesiat prípadov, pričom v ďalších mesiacoch, po kampani, sa čísla vrátili na pôvodnú úroveň.
Exaktne určite nie, vôbec sa nedá povedať, že všetky prípady dokázateľne súviseli s kampaňou.
Keď si pozriete ten graf, vidíte priamu súvislosť. Čísla boli vysoko nad tisíc a klesli na 980. Reálne sa teda domnievame, že šlo o dôsledok našej kampane.
Do toho vstupuje množstvo ďalších faktorov, a to, že počet potratov vďaka kampani poklesol o 50, môžete povedať až vtedy, keď vám to potvrdí 50 žien. Inak je to domnienka, nie exaktne potvrdená vec.
Keď si pozriete predchádzajúce roky, v nich žiadny výkyv v septembri nenájdete, a počet potratov bol celkovo vyšší ako v roku 2007.
Počet potratov však klesá dlhodobo, za rok 2007 ich bolo najmenej, odkedy boli v roku 1958 legalizované. September nemusí byť exaktne v priamej príčinnej súvislosti s kampaňou.
Pár prípadov žien máme potvrdených aj osobne. Pre nás je to nepriame potvrdenie našich slov.
Keby sme mali styk len pri plodení detí, bolo by to o ničom
Na interrupcie chodia najmä ženy, ktoré otehotnejú nechcene, teda odmietajú v danom čase donosiť a vychovávať dieťa. Nechceným graviditám zabraňuje antikoncepcia. Neoponujte mi, že hormonálna antikoncepcia je zlá pre vedľajšie účinky, či dopady na zdravie ženy, zaujíma ma skôr, prečo ste proti kondómom. Pri nich spermia nesplynie s vajíčkom, takže určite nemôže ísť o počatie. Ideologicky by teda mali byť v poriadku.
V posledných mesiacoch tu máme už dva medializované prípady, keď v dôsledku užívania hormonálnej antikoncepcie došlo k úmrtiu žien. Koľko je potom prípadov, o ktorých nevieme? Problém je, že v letákoch nepíšu o rizikách. Je tam opísané, na čo všetko pomáha, že znižuje riziko vzniku krčka maternice, ale zatajuje sa, že zvyšuje riziko rakoviny prsníka alebo infarktu myokardu. Ide totiž o veľký biznis, lekári z toho žijú a farmaceutické spoločnosti ich za propagáciu tabletiek veľmi dobre platia.
Neriešme hormonálnu antikoncepciu, ani jeden z nás nie je v tejto oblasti odborníkom, vy predostriete stanovisko jedného odborníka, ja druhého a tak stále dokola. Zaujímalo ma, prečo ste proti kondómom.
Sme za prirodzené spojenie muža a ženy.
Len za účelom splodenia dieťaťa?
Nie. Toto je čistý Taliban, takéto tvrdenia ma rozčuľujú, kresťania vôbec nemajú sexuálny styk len vtedy, keď chcú počať dieťa.
Problém je, že to tvrdia aj niektorí kňazi, preto sa na to pýtam.
No dobre, ale keby sme mali pohlavný styk len vtedy, bolo by to o ničom. Veď to je radosť, dar. My len tvrdíme, že prirodzené metódy plánovaného rodičovstva, napríklad Billingsova metóda alebo symptotermálna metóda, dosahujú rovnakú úspešnosť ako hormonálna antikoncepcia. Štatisticky až 99 percent.
Ktorá štúdia to hovorí?
Nejde o slovenské štúdie, ale americké.
Problém je, že existujú aj štúdie, ktoré hovoria, že je to menej.
A kto ich objednal a platil? Týmto argumentujú častokrát tí, ktorí tieto metódy dobre nepoznajú a kategoricky ich odmietajú.
Nezmysel, aj tie vaše musel niekto objednať a platiť. To nie je argument. Vráťme sa ku kondómom.
Sex rozhodne nie je len na plodenie detí, ale aj na to, aby sa manželia obdarúvali, tešili sa, aby tam bola šťava a energia.
Prirodzený pohlavný styk je etickejší, ako s antikoncepciou
Prečo ich v rámci toho daru chcete nútiť, aby používali matematiku? Billingsova metóda nie je práve najjednoduchšia a počítať, kedy môže dôjsť k milovaniu, znie pre mnohých odstrašujúco. Nech ju používajú tí, ktorí sami chcú.
Jednak to nie je žiadna veda, jednak do toho nikoho nenútime. Treba tiež povedať, že je ekonomicky lacnejšia, dokonca zadarmo. Stačí si vypočítať vhodné dni a je to. Aká veda? Je to pohodlnejšie, lacnejšie a zdravšie.
Veď nech sa toho drží každý, kto chce. Zaujíma ma však primárny dôvod, pre ktorý ste proti používaniu kondómov. Neprekáža tomu ani splynutie vajíčka a spermie, nie je v tom ani zdravotné riziko.
Pokiaľ majú manželia pohlavný styk prirodzene, je to etickejšie.
V čom?
Kondómy nemajú stopercentnú účinnosť voči počatiu.
Tú však nemá ani prirodzená metóda, navyše kondóm chráni pred prenosnými chorobami.
Ok, to je pravda, žiadna metóda nechráni stopercentne. Antikoncepcia ako taká však vedie k nezodpovednému správaniu sa v sexuálnom živote.
Mám tomu rozumieť tak, že tí, ktorí používajú tabletky a kondómy, sú apriori promiskuitnejší?
No... takto paušálne si to nedovolím tvrdiť. Skôr si myslím, že hormonálna antikoncepcia a kondómy vytvárajú predpoklady na to, aby človek žil promiskuitnejšie. Vedú teda k nezodpovednosti muža, a kladú ťarchu výhradne na ženy.
Iba pri tabletkách, kondómy používajú muži.
Ok. Pri kondóme sa tá ťarcha rozkladá.
Ako?
Tak, že pri sexe si nemôže byť nikto istý, že nedôjde k splodeniu dieťaťa. Ale ak už inak nedáte, napíšte, že síce kondómy neschvaľujem, ale sú oveľa lepšou alternatívou, ako hormonálna antikoncepcia. (smiech)
Je to genocída
Jana Tutková hovorí, že interrupcie sú najväčšou genocídou v histórii ľudstva. Pietruchová jej oponuje, že „spájať výraz genocída, kde je z nenávisti páchané brutálne násilie na cítiacich a vnímajúcich ľuďoch s interrupciami, kde ide o zákrok voči nič necítiacemu embryu, je zľahčovanie brutálnych zločinov". Vám sa zdá výraz genocída oprávnený? Slovník jasne hovorí, čo je obsahom daného pojmu.
To slovo je naozaj trochu expresívne. Interrupcie sú však obrovskou tragédiou, usmrcujú sa nimi milióny nevinných detí. Volil by som opatrnejšie výrazové prostriedky ako Jana Tutková, ale za posledných 50 rokov bolo u nás vykonaných takmer milión a pol potratov. Takže áno, je to genocída.
Pri každej normálnej kampani je známe, kto ju financuje. Pri vašej sa to tvrdo tají, hovoríte o slovenských podnikateľoch, nikto však nepozná ich mená. Čo je to za nezmysel bojovať za „akože" ušľachtilú myšlienku a zároveň sa hanbiť dať pod ňu svoj podpis? Existujú vôbec?
Peniaze boli vo veľkej miere zbierané medzi bežnými ľuďmi, známymi, priateľmi, kresťanmi. Tých najväčších darcov je asi 50, k tomu iks stoviek ďalších ľudí. Chápte jednu vec - s tými podnikateľmi máme dohodu, že ich mená verejne nezaznejú. Požiadali nás o to oni sami, a my to musíme rešpektovať.
Všetkých 50 je proti zverejneniu svojho mena? Dosť čudné.
Nepýtali sme sa úplne každého osobitne, ale pokiaľ sami od seba nedali súhlas, berieme to tak, že nechcú, aby ich meno bolo zverejnené. Medzi darcami som napríklad aj ja. Prispel som z vlastných prostriedkov.
Akou sumou?
Okrem svojho tela a duše som venoval na kampaň aj 25 tisíc korún.
Naši sponzori nechcú zverejniť mená, aby neohrozili svoje podnikanie
Na vás to nepôsobí nedôveryhodne? Bránite sa obvineniam, že peniaze máte zo zahraničia, na strane druhej tajíte mená darcov, hoci sa tvária, že bojujú za dobrú vec.
Chápem, že ľudia to môžu vnímať ako netransparentnú záležitosť.
A pripadá vám to normálne? Veď ak by to bola pravda, musíte tam mať aj darcov, ktorí poskytli milióny, inak by ste tú kampaň finančne neutiahli. A predstava slovenského podnikateľa, ktorý dá na boj proti potratom takú sumu, pričom žiada ostať v anonymite, je bizarná.
Iste, sú tam aj takí, ktorí nám dali veľké peniaze. Nechcú prezradiť svoje mená, lebo ide o kontroverznú tému a mohlo by to ohroziť ich podnikanie. Rozmýšľajú strategicky.
A pokrytecky.
Prečo? So svojimi peniazmi si môžu robiť, čo chcú.
Môžu, len je to nedôveryhodné. Pochybujem, že 50 podnikateľov sa bojí zverejniť meno, skôr sa mi zdá, že vôbec neexistujú, a ak, je ich oveľa menej. V kampani ste teda nepoužili jedinú korunu zo zahraničia?
Trvám na tom, že nemáte pravdu. Čo sa týka použitia peňazí zo zahraničia, moja odpoveď znie nie.
Je vám jasné, že vaša kampaň bola jedna z mála, možno dokonca jediná na Slovensku v takom rozsahu, pri ktorej ľudia nevedia, kto ju financuje?
Rešpektujeme prianie darcov.
Žitný na nás reagoval pozitívne
Na vašej stránke Zachráňme životy je ako prvý medzi najznámejšími darcami uvedený Rasťo Žitný, spolu s jeho slovami o živote: „Nikto nemá právo ho niekomu vziať." Ako pozeráte na to, že práve on ho bezohľadnou jazdou jednému dieťaťu vzal?
Najskôr vysvetlím, o čo ide v tomto projekte - o praktickú pomoc ženám na celom Slovensku. Vybudovali sme ho za dva mesiace spolu s Fórom života, ktoré je jeho garantom. Cieľom je, aby sa pomohlo matkám v krajnej núdzi, ktoré sa rozhodujú, či si dieťa nechajú alebo pôjdu na potrat. Malo by byť o ne komplexne postarané - od ubytovania, stravy, cez lekársku starostlivosť až po pomoc psychológov. Na prezentovanie týchto aktivít nám pritom médiá nedali absolútne žiadny priestor.
Práve ho dostávate.
Skvelé. (smiech) V kampani Právo na život sme totiž prišli s niečím, čo síce mohlo pôsobiť moralizujúco, ale sme aj tými, ktorí chcú pomáhať v praktickej rovine. Je to riešenie, ktoré by malo vzbudzovať solidaritu v ľuďoch. Rasťa Žitného sme oslovili ešte pred haváriou, reagoval na nás veľmi pozitívne. Na jednej strane sme mu vďační, že nás podporil, a je nám veľmi ľúto, čo sa mu stalo.
Nie, čo sa mu stalo, ale čo sa vďaka nemu stalo iným.
Ok. Nemôžeme sa stotožniť s následkami jeho havárie.
Kedy vás podporil?
Asi štvrť roka pred haváriou, možno viac.
Že jazdí rýchlo, rozumej bezohľadne, bolo známe už dávnejšie. Chválil sa tým v médiách.
My sme to nezachytili. Kam ma chcete dotlačiť? Ja nesledujem všetky celebrity, ako sa správajú v súkromí. Kým sa nestala nehoda, netušil som, že jazdí rýchlo.
Veď to je v poriadku, smerujem k inému - že ako darcu projektu, bojujúceho za záchranu životov, na prvom mieste webstránky uvádzate človeka, ktorý zabil. Veď aj vám to musí pripadať cynické.
Áno, chápem, vyznieva to trochu cynicky. Verím však, že mal čistý úmysel, a tak sme k tomu aj pristupovali.
Nezodpovedné správanie sa matky nie je viac ako život dieťaťa
Na webstránke píšete aj o zachránených deťoch. Pravda je však taká, že šlo najmä o ženy vo vyššom štádiu tehotenstva, ktoré sa pre dieťa rozhodli už predtým, ako boli prijaté do vášho systému. Momentálne to už na stránke nie je, ale bol tam aj prípad matky štyroch detí, pričom každé mala od iného otca. Nie je to už tak trochu podpora nezodpovedného správania, teda že vaša snaha o dobrú vec sa preklápa do opačnej polohy?
Taký prípad si nepamätám, ale aj keby - nezodpovedné správanie sa matky nemôže byť viac ako život toho dieťaťa.
Aký osud ho však potom čaká?
Jeho osud nie je nadradený jeho právu na život. Náš projekt má ale dve fázy - prvá bola praktická pomoc pre ženy, ktoré sa rozhodujú, či sa ich dieťa narodí, druhá už nabehla tiež, hoci nebola medializovaná - pomoc sa rozširuje na rodiny, ktoré sú v krajnej núdzi, teda sa striktne nevymedzuje len na ženy, ktoré riešia dilemu, či ísť na potrat.
Keby znásilnili vašu manželku, budete trvať na tom, aby ste si to dieťa nechali a vychovali?
Toto je najčastejší argument protistrany.
To nie je argument, ale otázka a určite nie najčastejšia.
Znásilnenie je vždy nechutný a odsúdeniahodný čin na žene. Ale má preň trpieť nevinné dieťa? S určitosťou viem povedať, že by sme to dieťa nedali usmrtiť.
Je to férová a zároveň manipulatívna otázka
Viete však, čo by donosenie a výchova dieťaťa, počatého recidivistom, spravilo so ženou? Nebavíme sa pritom o imaginárnych prípadoch, sú skutočné.
Bola by to tragédia, uznávam. Pre mňa by to tiež nebolo ľahké, ale právo na život je neodňateľné. Tí, čo sú za potraty, však takéto prípady vždy zneužívajú ako protiargument.
Zneužívanie by to bolo, keby sa také prípady nediali. Ja sa na to pýtam len z jediného dôvodu - chcem vedieť, či ste konzistentný a nebojujete proti potratom len vtedy, keď sa týkajú iných.
Rozumiem, je to férová otázka. Zároveň je však manipulatívna.
To sa vylučuje.
Vítam ju, nebojím sa jej, ale protistrana, teda tí, ktorí sú za potraty, nehovoria všetky fakty. Na Slovensku sa za rok udeje približne 200 znásilnení.
To máte odkiaľ?
Z údajov polície.
Problém je, že väčšina znásilnení vôbec nie je nahlásená. Muži - tyrani svoju ženu neraz znásilnia, a tá na políciu nepríde. Sám som robil rozhovor so ženou, ktorej matka sa povinne musela sexuálne podrobovať otcovi. Prakticky po celý život.
Jasné, bavíme sa len o nahlásených prípadoch, a tých je 200. Z toho len jeden až dva prípady skončia tehotenstvom. Potom vzniká otázka, či kvôli pár prípadom má byť apriori odmietaná ochrana života. Pritom bezmála 50 % ľudí je proti tomu, aby sa interrupcie vykonávali z ekonomických dôvodov. V Poľsku boli podľa štatistík za rok 2004 vykonané iba tri potraty z dôvodu kriminálnych činov.
Ten, kto je za právo voľby, je za interrupcie
Sú vám známe aj údaje o potratovej turistike v Poľsku?
Sú, ale na čom sa zakladajú? Chcel by som vidieť tie výskumy, z ktorých vychádzajú a vedieť, kto ich platil.
Zase sme v kruhu, takto môžete spochybniť aj to, že obloha je modrá. Predsa existujú svedectvá žien, ktoré o vlastnom vycestovaní za potratom prehovorili.
Nepopieram, že potratová turistika existuje, ale štatistiky, ktoré o nich hovoria, sa preceňujú.
Raz vám vyhovujú, raz nie. Poďme ďalej - nikto nespochybňuje, že kresťania majú právo žiť v duchu svojich zásad, správať sa tak, ako im hovorí srdce, viera, morálka, výchova, ale čo ich oprávňuje rozkazovať iným, že musia dodržiavať rovnaké zásady? Prečo druhým vnucujete to, čo nepovažujú za správne?
My nikomu nič nevnucujeme.
Akože nie? Keď chcete zakázať potraty, vnucujete ľuďom cez legislatívu niečo, čo chcete vy.
Presadzujeme to, ale nevnucujeme. Aj naša protistrana predsa presadzuje právo voľby.
Veď práve, vy voľbu nedávate, vynucujete si len jedinú možnosť - zákaz. Protistrana však nežiada, aby šli na potrat aj tí, čo nechcú. Mimochodom, Pietruchovú ste na svojom blogu označili za fanatickú ateistku, ale asi sa zhodneme na tom, že nie je za interrupcie, ale za právo ženy vybrať si medzi interrupciou a donosením dieťaťa.
Ten, kto obhajuje právo voľby, je aj zástancom interrupcií.
Nie. Je zástancom práva na interrupciu, žena má vždy možnosť odmietnuť ju. Vy jej to však chcete striktne zakázať.
Právo na život je nadradené právu rozhodnúť o živote niekoho iného, to je náš názor, a preto ani matka, ani otec nemôžu rozhodovať o živote a smrti svojich detí.
Interrupcia je vražda, mali by byť za ňu sankcie
V jednom prípade to však pripúšťate - ak je ohrozený život matky.
Áno, hoci je to veľká dilema. V takomto prípade sa rodičia, pochopiteľne, môžu rozhodnúť, či obetujú život dieťaťa.
Tam vám už neprekáža, že je zabitý nevinný život? Zaujíma ma konzistentnosť postoja.
Je to dilema, ide o dva rovnocenné životy - život matky aj nenarodeného dieťaťa. V tomto prípade by však šlo o nedobrovoľné usmrtenie dieťaťa v záujme zachovania života matky.
Použijem váš obvyklý argument - kto dáva matke právo rozhodnúť o dieťati, ktoré je takisto nevinné, ako ostatné? Raz život dieťaťa chránite, inokedy dovolíte rozhodnúť o ňom matke.
Lekári musia jasne povedať, či naozaj ide o ohrozenie života matky. Je to buď - alebo. V iných prípadoch nejde o buď - alebo, sú za tým iné príčiny. Matka má pri ohrození svojho života etické právo rozhodnúť sa, či ponechá život sebe alebo dieťaťu.
S výnimkou tohto jediného prípadu by ste ostatné interrupcie zakázali?
Áno, úcta k životu od počatia musí byť na prvom mieste.
Je interrupcia vraždou?
Áno.
Logicky by teda za ňu mal nasledovať trest. Aký?
Nie som právnik.
Netreba byť právnikom - ak legislatíva zakáže potraty a označíte ich za vraždu, musíte mať jasno aj v tom, či tie ženy trestať.
Rozhodne by tam mali byť nejaké sankcie - tak pre lekársky personál, ako aj pre matku. Rovnako však aj pre otca, lebo vinu za potrat vždy nesie aj muž.
Prosím? Vždy? Veď žena má právo ísť u nás na interrupciu aj bez toho, aby sa muža spýtala.
To je práve problém. Keby žena mala oporu v mužovi, nešla by na interrupciu. Muži sú všeobecne nezodpovední, všetko zvaľujú na ženy...
Ale no, všetko iste nie. Svet nie je čiernobiely.
Ok, ale kde je chlap pri tehotenstve? Čo sa žena oplodnila sama? Prečo sa potom o ňu nepostará? Ak by žena zažívala od muža ubezpečenie o jeho láske, že sa chce o ňu a dieťa starať, na potrat by šla máloktorá.
Nechceme na ženy zdvíhať bič
Aký trest si predstavujete za potrat? Upozorňujem, že najčastejšie chodia na interrupcie matky, ktoré už majú doma dve až tri deti.
Nechal by som to na múdrejšie hlavy. Nejaký trest by tam mal byť. My tu však nechceme zdvíhať na ženy nejaký bič.
Ak zakážete potraty a označíte ich za vraždu, už ste ho zdvihli. Aby sme to uzavreli - nemáte teda premyslené, aké tresty by mali dostávať?
Je to násilné usmrtenie a mal by nasledovať nejaký trest. Do väzenia by však tie ženy nemali ísť.
Takže vraždy ľudí po narodení budeme trestať nepodmienečnými trestami a nenarodených detí podmienečnými?
Legitímna otázka, musíme sa s ňou popasovať. Treba však povedať aj to, že nie žena je tou, ktorá zabíja, to robí lekár.
Ale na jej žiadosť. Povinnosťou lekára je konať v najlepšom záujme pacienta, tým je v tomto prípade žena. Chcete ho trestať za to, že si plní svoje povinnosti?
V Hippokratovej prísahe je uvedené čosi iné.
Tá nie je nadradená platnej legislatíve.
Ok. Momentálne nie je možné trestať lekárov, ale ak by sa legislatíva upravila tak, že potraty budú zakázané, bude to možné.
Ak sa o tom dozviem, podám trestné oznámenie
„Prolifeisti" často tvrdia, že ženy sú k potratom nútené. Je to tak?
Áno, v mnohých prípadoch.
To je ale trestný čin. Koľko trestných oznámení ste už podali?
(dlhé mlčanie) Nepodali sme žiadne, ale ja som sa vyjadroval tak, že som presvedčený, že za umelý potrat je viac zodpovedný muž ako žena, pretože jej nevytvára dostatočnú podporu. Ako však chceme dokázať, že došlo k trestnému činu? To je vždy náročné.
Prečo to potom používate ako argument?
Lebo viem, že sa to deje. Partneri žene nehovoria, že „stojím za tebou", „budem sa o teba starať", jednoducho sa na ňu vykašlú. A potom ide na interrupciu.
Myslel som iné prípady - také, pri ktorých je žena mužom nútená ísť na potrat. To, čo spomínate, je len mužova ľahostajnosť, nie priame donútenie.
Vo svojich vyhláseniach som však smeroval k takým prípadom, ktoré som menoval. Čo sa týka výslovného nútenia žien do potratu, to mám iba z počutia, osobne nepoznám ľudí, ktorí by to spravili. Len som to niekde čítal, zachytil... Sú to utajované veci, týranie a násilie v rodinách sa dejú v skrytej forme. Ak sa však o niečom takom dozviem, trestné oznámenie určite podám.
Rozhovor bol autorizovaný, Marek Nikolov doplnil niektoré formulácie bez zmeny zmyslu pôvodných vyjadrení.
Medzititulky: Redakcia
Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.
Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy e-mailom na adresu karol.sudor@smeonline.sk a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.
Beata
Balogová
