BRATISLAVA. Deň obetí holokaustu a rasového násilia pripadá na 9. septembra. Slovensko si ho pripomenie v tento deň na pietnej spomienke pri Pamätníku holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave. S príhovorom by mal vystúpiť prezident SR Ivan Gašparovič.
Poslanci Národnej rady (NR) SR 31. októbra 2001 schválili návrh zákona, ktorý určil nový pamätný deň SR. Stal sa ním 9. september - Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Právnu normu predložil vtedy nezávislý poslanec Robert Fico v presvedčení, že treba si stále pripomínať obete holokaustu, ako aj zápas proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek formy útlaku a diskriminácie.
Spoločné vyhlásenie ku Dňu obetí holokaustu a rasového násilia aj k prejavom extrémizmu a neznášanlivosti prijali 6. septembra 2006 členovia parlamentu. Vo vyhlásení, ktoré predložil predseda NR SR Pavol Paška, poslanci odsúdili všetky prejavy extrémizmu a rasovej neznášanlivosti. Vyhlásenie podporilo 112 zo 140 prítomných poslancov. Zdôraznili, že SR ako zvrchovaný štát so suverénnou vládou je schopná samostatne čeliť akýmkoľvek prejavom extrémizmu a etnickej neznášanlivosti. Poslanci v mene pamiatky všetkých obetí rasového násilia nemôžu ponechať bez pozornosti ani ojedinelé prejavy rasovej, etnickej alebo národnostnej intolerancie v slovenskej spoločnosti.
"Považujeme za potrebné zdôrazniť, že nebudeme tolerovať žiadne prejavy xenofóbie a extrémizmu, či už na území Slovenskej republiky alebo v okolitých krajinách," píše sa v schválenom dokumente. Poslanci zároveň vyhlásili, že budú veľmi opatrne a uvážlivo narábať s témou národnostných vzťahov a nebudú z účelového otvárania tejto témy vytĺkať politický kapitál. "Budeme naďalej politicky prispievať k udržiavaniu korektného občianskeho spolunažívania na území SR," uvádza sa vo vyhlásení. Zákonodarcovia si uvedomujú, že slovenská spoločnosť je hodnotovo vyspelá a vo všeobecnosti otvorená a tolerantná, v jej určitej, aj keď iba úplne okrajovej časti, prežívajú nálady intolerancie voči občanom inej národnosti, rasy či etnika žijúcom na území SR.
Vláda slovenského štátu vydala 9. septembra 1941 nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Išlo o súhrnné spracovanie právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovského obyvateľstva. O rok neskôr sa prikročilo k deportáciám židovských občanov do vyhladzovacích táborov.
Nariadenie, nadväzujúce na dovtedy prijaté obmedzenia a zákazy, zásadne obmedzovalo občianske, náboženské a základné ľudská práva Židov. Židovský kódex, vypracovaný podľa nacistického vzoru, patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.
Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála synagóga, slávnostne odhalili 28. augusta 1997. Jeho autorom je akademický sochár Milan Lukáč, úpravu priestranstva vrátane Steny spomienok navrhol architekt Peter Žalman.
