BRATISLAVA. Aj keď Slovensko nemá také pútnické miesta ako sú Lurdy vo Francúzsku, portugalská Fatima či Guadalupe v Mexiku, veľká úcta k Nebeskej Matke Panne Márii tu má dávnu tradíciu, ktorá vydržala aj počas obdobia tureckých vpádov či komunistického režimu. Dokumentujú to i mnohé mariánske oltáre a chrámy, obrazy a sochy.
V súčasnosti je na Slovensku vyše 55 pútnických miest, z toho asi 8 gréckokatolíckych. Rozmach mariánskych pútnických miest nastal najmä v 17. až 19. storočí. Na tomto území len ojedinele vznikali pútnické miesta na základe zjavení Panny Márie, ale najmä ako dôsledok mnohých duchovných uzdravení, vyslyšaných prosieb, správnych životných rozhodnutí prijatých v týchto lokalitách a niektoré na základe telesných uzdravení. Púte sa konajú obvykle pri príležitosti mariánskych sviatkov, hlavne v júli, auguste a septembri.
Najčastejšie bývajú púte na slávnosť Nanebovstúpenia Panny Márie (15. augusta), na sviatok Narodenia Panny Márie (8. septembra) a na spomienku Karmelskej Panny Márie (16. júla). Na Slovensku majú veľkú tradíciu púte pri príležitosti sviatku Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska - 15. septembra, ktorý je v SR dňom pracovného pokoja. Veriaci sa na pútnických miestach na Slovensku schádzajú aj na výročie posviacky hlavnej mariánskej baziliky v Ríme - Panny Márie Snežnej (v auguste), v októbri bývajú púte, ktoré sa viažu na sviatok Ochrany Presvätej Bohorodičky (1. októbra) a na spomienku Ružencovej Panny Márie (7. októbra).
Okrem renomovaných pútnickych miest ako sú Marianka pri Bratislave, Šaštín - Stráže, Rajecká Lesná, Staré Hory či Mariánska hora v Levoči, katolícki veriaci prichádzajú vyjadriť úctu Matke Božej a načerpať silu a nádej aj do mnohých menej známych lokalít. Napríklad v obci Višňové pri Žiline sa veriaci schádzajú pri Milostivej soche Panny Márie, kŕmiacej malého Ježiška. Vytvoril ju neznámy ranobarokový majster v polovici 17. storočia. Socha bola umiestnená v kostole, ktorý dal postaviť v roku 1514 richtár Wišňovský. V polovici 18. storočia navštívil pútnický chrám kremnický mešťan Ján Zaffiri so svojou chorou dcérkou. Keď sa dievčatko uzdravilo, presťahoval sa do Višňového a dal základ na postavenie priestranného pútnického chrámu. Maľbu jeho interiéru urobil v rokoch 1901 - 1902 slovenský maliar Jozef Hanula.
Pútnickým miestom je aj malá obec juhovýchodného Slovenska Bôrka v okrese Rožňava, kde je terajší kostol pochádzajúci z roku 1732 zasvätený Panne Márii Karmelskej, obec Bobrov neďaleko Námestova, Nová Ves nad Žitavou, obec Báč v okrese Dunajská Streda, obec Dunajská Lužná neďaleko Bratislavy a mnohé iné.
K významným gréckokatolíckym pútnickým miestam patrí obec Klokočkov (okres Michalovce), kde je gréckokatolícky chrám zasvätený Zosnutiu Presvätej Bohorodičky (Nanebovzatie Panny Márie), obec Šášov a ďalšie. Gréckokatolícki veriaci prichádzajú aj do Rafajoviec (okres Vranov nad Topľou), do tamojšieho chrámu zasväteného Narodeniu Presvätej Bohorodičky, do Malej Viesky pri Košiciach a na iné miesta.
Najnovším gréckokatolíckym mariánskym pútnickým miestom sa od 7. septembra 2008 oficiálne stala Litmanová, kde sa veriaci vo veľkom počte schádzajú už 18 rokov. Rozhodol o tom dekrétom prešovský archibiskup a metropolita Ján Babjak. Informácie TASR poskytol ing. Marián Malíšek.
