TRNAVA. Počas archeologického výskumu, ktorý sprevádzal stavbu bytového domu na Pekárskej ulici v Trnave, našli archeológovia stopy doteraz nedokázaného germánskeho osídlenia.
„Nálezy sme našli v hĺbke 180 centimetrov pod súčasným terénom v takzvanej kultúrnej, splaškovej vrstve,“ povedal vedúci výskumu Jozef Urminský. Prvým pozoruhodným nálezom bola rímska bronzová spona z 3. storočia nášho letopočtu. Archeológovia si spočiatku mysleli, že ide o náhodný nález, neskôr však na mieste našli fragmenty germánskej keramiky točenej na kruhu a zlomky kostených nástrojov.
„Sú to prvé dôkazy, že tu kedysi bola germánska osada,“ zhrnul Urminský. Cez osadu malo pretekať aj jedno rameno potoka Trnávka. Pôvod spony z mladšej doby rímskej má viacero verzií, mohla sa sem dostať v rámci obchodu alebo ako vojnová korisť, nie je vylúčené ani to, že ju sem priniesli samotní Rimania. Germáni totiž žili v symbióze s rímskymi obchodníkmi. Všetky unikátne nálezy našli podľa Urminského na ploche päť metrov štvorcových. Inde vrstvu porušilo neskoršie stredoveké osídlenie. Aj z tohto obdobia však na Pekárskej našli pozoruhodné artefakty – neporušený drevený tanier a celú hrnčiarsku pec.
História Trnavy sa ešte pred dvadsiatimi rokmi datovala len do 12. storočia nášho letopočtu. Dnes je dokázané, že už v praveku bola v historickom jadre osídlená. Obdobie po dobe rímskej od 3. storočia nášho letopočtu ešte nie je v Trnave preskúmané, archeológovia zatiaľ nemajú ďalšie stopy po osídlení. Ďalšie zdokumentované obdobie je až 9. storočie, ktoré bolo veľmi intenzívne, dokonca sa tu pochovávalo. „Storočia medzi tým sú otáznikom,“ skonštatoval Urminský. Objasniť ich môže výskum v doteraz neprebádaných častiach mesta. „Veľa si sľubujeme od veľkých plôch v historickom jadre, ktoré sú ešte voľné. Osobne pripisujem veľký význam parkoviskám na Dolnopotočnej ulici a pri Trnavskej univerzite,“ zhrnul Urminský.
