BRATISLAVA. Policajta Alexandra S., ktorý oznámil členom podsvetia, kde sa nachádza bývalý policajt Juraj Roszík, ktorý sa svojím svedectvom "vykúpil" z výnimočného trestu, v pondelok v skorých ranných hodinách zadržala polícia.
Momentálne na vojenskej prokuratúre robia procesné úkony.
Na mimoriadnej tlačovej besede o tom informoval generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Roszíka si dala na bratislavskú políciu previezť z väzby Generálna prokuratúra na výsluch. Policajt v rozpätí niekoľkých minút informoval niekoľko osôb o predvedení, komu volal, Trnka nepovedal.
Vyhrážky a marenia vyšetrovania sa týkajú Juraja Roszíka, bývalého policajta, ktorý si po dohode s prokurátorom a súhlase súdu odpykáva 8,5-ročný trest väzenia za vraždu podnikateľa Jána Kubašiaka. Roszík, ktorý sa po zatknutí rozhodol spolupracovať s prokuratúrou a svedčiť nielen o svojich komplicoch, ale aj o iných starších prípadoch zločinov policajtov, dostáva viaceré vyhrážky.
"Roszíkovi bola poslaná biblia, to znamená, aby sa možno začal modliť. Zo strany advokátov mu boli kladené otázky: Ty sa nebojíš o svoj život a svoju rodinu, keď vyjdeš von?," povedal novinárom generálny prokurátor.
Roszík podľa prokuratúry poskytol viaceré svedectvá o prípadoch násilných lúpežných prepadov organizovaných bývalými policajtmi od roku 1999. Na základe týchto svedectiev prokuratúra podľa Trnku znovu otvára viaceré staršie nedokončené kauzy.
Okrem samotného zastrašovania od ľudí, o ktorých Roszík dával policajtom informácie, prácu prokuratúry komplikoval aj policajt, ktorý mal v budove policajného prezídia na starosti vyšetrovaciu celu. Ten podľa Trnku dával informácie podozrivým o tom, že v cele vypočúvali Roszíka.
"Prokuratúra dostáva rany pod pás z prostredia polície," posťažoval sa generálny prokurátor a pripustil, že podozriví muži môžu mať naďalej vplyv na políciu. Policajta, ktorý vyzrádzal informácie o Roszíkovi, podľa Trnku zatkli v pondelok. Generálny prokurátor dodal, že kvôli bezpečnosti vyšetrovateľov musel byť v prípadoch, o ktorých svedčí Roszík, vytvorený nový tím.
V kauze Malinová sa čaká už len na posudky
V kauze študentky Hedvigy Malinovej boli podľa Trnku zrealizované už všetky úkony. V súčasnosti sa podľa jeho slov čaká už len na znalecké posudky. "Tie sa vyhodnotia a prípad sa uzavrie," dodal Trnka
Kauza Malinová sa začala po tom, ako študentka Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre maďarskej národnosti oznámila polícii, že ju 25. augusta 2006 napadli v parku cestou na fakultu dvaja skíni, brutálne ju zbili a blúzku je popísali protimaďarskými heslami. Po sérii výsluchov, vyšetrovaní prípadu a odborných analýzach polícia 11. septembra 2006 trestné stíhanie zastavila s tým, že skutok sa nestal.
Koncom augusta minulého roka Trnka informoval, že Generálna prokuratúra SR opätovne preskúma postup polície aj prokurátora v kauze Hedvigy M., aby sa vyhli podozreniam, že polícia alebo prokurátor v niektorých veciach pochybili, resp. nepochybili. Po preštudovaní vyšetrovacieho spisu minulý týždeň konštatoval, že polícia a prokuratúra v kauze pochybili. Odvtedy vypočul množstvo svedkov, znalcov a aj údajného útočníka.
Trnka: Prokuratúra sa nenechá zaťahovať do politických konfliktov
To, čo sa odohralo minulý týždeň v parlamente počas mimoriadnej schôdze o odvolávaní ministra spravodlivosti Štefana Harabina, je veľký problém, povedal Trnka.
Zdôraznil pritom, že niektoré výroky sa ho osobne dotkli. Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, teda strany, ktorá nominovala Harabina na post ministra, sa Lipšica na schôdzi pýtal, či jeden z jeho predkov neniesol priezvisko Lipstein. Harabin zas Lipšicovi okrem iného povedal "Pôjdeš do basy, ty hajzel.“
Trnka si chce počkať na dnešné rokovanie parlamentu. Nechcem predbiehať. "Ukvapená práca systémom "hop na kravu, bude tele" neprináleží prokuratúre, polícii ani súdom," povedall Trnka.
Na vyhlásenia, že niekto pôjde do basy, povedal, "že nikto nepôjde do basy, to je vylúčená vec". Prokuratúra sa nenechá zaťahovať do politických konfliktov. Nešťastie tejto republiky je to, keď konajú orgány činné v trestnom konaní na základe želaní politikov alebo novinárov. Prokuratúra tak nekoná a ani nebude konať, zdôraznil.
Zákon o pôvode majetku je veľmi zlý a nevykonateľný, tvrdí Trnka
Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý Ústavný súd (ÚS) SR vyhlásil za protiústavný, je veľmi zlý a nevykonateľný. Na tlačovej besede ho takto zhodnotil generálny prokurátor Dobroslav Trnka.
"Ak by bol v parlamente prijatý ústavný zákon rovnakého znenia, tak polícia podľa tohto zákona nebude môcť postupovať. Banky, ktoré by mali umožňovať vstup do účtov, nebudú polícii žiadne účty zverejňovať, lebo sú tam iné zákony, ktoré takéto postupy upravujú," vysvetlil Trnka.
Podľa neho navyše prokurátor, znalec, ani policajt by nemali žiadnu reálnu možnosť zdokumentovania hodnoty napr. nehnuteľného majetku. "Keď budem mať dom za 30 miliónov Sk (995.817 eur), vy nemôžete zdokumentovať čo mám vo vnútri, lebo vás nikto podľa tohto zákona na svoj pozemok nemusí vpustiť. Je to absolútne narušenie súkromného majetku," zdôraznil.
Trnka sa domnieva, že následné vymáhanie alebo trest, ktorý by z tohto zákona vyplýval, by bol v absolútnom rozpore so súčasne platným občianskym zákonníkom. "Žiadny sudca by takéto niečo nemohol rozhodnúť. Nie je na to žiadny manuál," uzavrel.
ÚS SR 3. septembra rozhodol, že preukazovanie pôvodu majetku nie je v súlade s Ústavou SR. "Napadnutý zákon porušuje ústavný princíp právnej istoty, je retroaktívny vo vzťahu k nadobudnutým právam a pripúšťa nadmerné zasahovanie do práva vlastniť majetok. Napadnutý zákon podľa názoru ÚS neprimeraným spôsobom presúva dôkazné bremeno z orgánov verejnej moci na fyzické a právnické osoby a v spojení s tým zavádza nový, ústave neznámy spôsob prepadnutia majetku, ktorého realizácia nie je transparentná a napokon z jeho ustanovení vôbec nevyplýva," uvádza sa v komuniké ÚS.
Účinnosť sporného zákona ÚS pozastavil v októbri 2005, keď o jeho preskúmanie požiadali dve skupiny parlamentných poslancov na čele s Jánom Drgoncom (exposlanec ANO) a Katarínou Tóthovou (ĽS-HZDS). Zákonu vyčítali možnú neústavnosť najmä v oblasti retroaktivity a prenesenia dôkazného bremena na podozrivého.
Preukazovanie pôvodu majetku presadil v roku 2005 vtedy opozičný Smer, za schválenie hlasovalo 114 poslancov. Zákon umožňuje každému upozorniť orgány na osoby, ktoré podozrieva z nelegálneho nadobudnutia majetku. Ak by hodnota majetku osoby presahovala najmenej tisícnásobok minimálnej mzdy a nepreukázala by legálny pôvod majetku, hrozilo by jej prepadnutie majetku v prospech štátu.
