BRATISLAVA. Existuje vysoká pravdepodobnosť, že v Bratislavskom kraji v budúcom roku dôjde k epidemickému výskytu žltačky typu A. Tá sa totiž vyskytuje v 6-ročných cykloch. Naposledy bol vysoký výskyt v Bratislavskom kraji v roku 2003, pred tým to bol rok 1997.
"Znamená to, že v medziepidemickom období, teda medzi týmito cyklami, je výskyt tejto žltačky typu A veľmi nízky, ale dorastá vnímavá populácia, to znamená populácia, ktorá sa s týmto vírusom nestretla, pretože necirkuluje v tejto populácii a tým pádom sa ani nemohla proti nemu vytvárať protilátky," vysvetlila vedúca oddelenia epidemiológie infekčných chorôb z bratislavského Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Jarmila Pertináčová.
Populácia, ktorá sa s vírusom stretla a má protilátky, odrastá a dorastá vysoko vnímavá populácia. Čím sú intervaly medzi cyklami dlhšie, tým je podľa Pertináčovej väčšie riziko, že bude väčšia epidémia.
Najvyšší výskyt žltačky typu A je na jeseň a v zimných mesiacoch. Od roku 2003 výskyt ochorenia na Slovensku klesá, ide však iba o ochorenia, o ktorých sa vie. Skutočná chorobnosť môže byť až 8-10 násobne vyššia. Trvale vysoká chorobnosť je v Košickom a v menšej miere v Prešovskom kraji, dôvodom môže byť aj to, že ochorenie sa šíri najmä tam, kde je nižší ekonomický a sociálny štandard.
Vírusy sú veľmi odolné voči vonkajšiemu prostrediu. "V zmrazenom stave prežívajú aj niekoľko rokov, v suchej stolici, na potravinách aj v 30-stupňových horúčavách," vysvetlila Pertináčová. Nebezpečenstvo predstavuje aj pitná voda v dovolenkových destináciách, ale tiež ľad vyrobený z takejto vody. Aby sa vírusy žltačky typu A v takejto vode zničili, je potrebné ju minimálne prevárať 5 minút. Dovolenkári by preto podľa jej slov nemali ochorenie podceňovať a pred vycestovaním sa zaočkovať.
Žltačka poškodzuje pečeň. Parazituje na pečeňových bunkách a poškodzuje ich, čo vedie k poruchám funkcie orgánu. "Je rezistentná a ľahko sa šíri," uviedla Pertináčová. Šíri sa najmä rukami, prostredníctvom potravín, ktoré môžu vyústiť až do epidémie. Takéto potravinové epidémie sú však podľa Pertináčovej ľahko vystopovateľné, ľahko sa nájde prameň nákazy.
Pre žltačku typu A je typický fekálno-orálny prenos, pri ktorom vírusy opúšťajú infikovaný organizmus stolicou prípadne i močom a do ďalšieho jedinca vstupujú ústnou dutinou. Inkubačný čas sa u žltačky typu A pohybuje od 15 do 50 dní, v priemere 30 dní. Chorý často ani netuší, kedy a ako sa nakazil. Ochorenie spočiatku pripomína chrípku.
