BRATISLAVA. Samovraždy sú vážnym spoločenským problémom. V európskych krajinách sa ich počet pohybuje od desať do 20 na 100.000 obyvateľov za rok, v tomto pásme je aj Slovensko. Podľa psychiatra a prednostu psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne Jozefa Haštu sa odhaduje, že 90 percent ľudí, ktorí spáchajú samovraždu, trpí neliečiteľnou psychickou poruchou. Týmto ľudom by sa dalo pomôcť," uviedol v rozhovore pre TASR.
Ako ďalej povedal, pribúda diagnostikovaných duševných porúch, to však nie je dôkazom, že by stúpal ich výskyt v populácii ako takej. Môže to svedčiť o lepšej diagnostike a dostupnosti psychiatra," skonštatoval odborník. Na druhej strane však podľa neho ešte stále nie je sieť psychiatrických zariadení na Slovensku dostatočne rozvinutá. Existujú tiež oprávnené domnienky, že v populácii stúpa výskyt ľahkých depresívnych a úzkostlivých porúch a porúch príjmu potravy.
V problematike samovrážd je dôležité rozlišovať dokonanú samovraždu, kedy človek chce sám seba zabiť a chce, aby sa jeho konanie skončilo smrťou, ďalej samovražedný pokus, kedy sa človek chce zabiť, ale podarí sa ho zachrániť, a tzv. parasuicidium, kedy človek nekoná s úmyslom zomrieť. Jeho úmyslom je upozorniť okolie na to, že trpí, že potrebuje pozornosť. Je to akýsi apel, forma plaču, volanie o pomoc," vysvetlil Hašto.
Motívy takéhoto konania môžu byť rôzne. Zážitky psychického alebo sociálneho zranenia, urážky, straty blízkych osôb, strach z ochorenia, strata sociálneho statusu, prestíže či strach zo samoty. Rizikovými faktormi sú aj závislosti od alkoholu, drog či iné nelátkové závislosti. Dôležité je všímať si aj signály, ktoré ľudia pomýšľajúci nad samovraždou vysielajú do svojho okolia. Treba brať vážne tých, ktorí sa zmieňujú, že by už radšej nežili. Umožniť im priestor, aby o tom rozprávali," uviedol v tejto súvislosti Hašto a dodal, že im to môže pomôcť a odradiť ich od samovraždy.
Riziko môžu predstavovať aj už spomínané psychické poruchy, ako depresie či schizofrénia. Ich spojenie s vážnymi problémami môže mať významnú rolu pri úvahách o smrti. Podobne môžu reagovať aj ľudia, ktorí majú určitú dispozíciu na impulzívne silné emočné reagovanie. Asi jeden z desiatich, ktorí sa pokúsili o samovraždu, má tendenciu v budúcnosti svoje činy zopakovať. Takíto ľudia potrebujú podľa psychiatra psychoterapeutickú liečbu alebo kombináciu psychoterapeutickej a farmakoterapeutickej liečby.
Hašto upozornil aj na určité riziko spoločenskej nákazy". Keď sa v masmédiách heroizujú hrdinovia, ktorí spáchali samovraždu, napríklad ako slávne osobnosti, niektorí ľudia môžu mať tendencie stotožňovať sa s týmto príbehom a hrdinom, čo môže zvyšovať výskyt samovrážd," vysvetlil Hašto a zdôraznil, že práve masmédiá majú zodpovednosť primerane informovať o takýchto prípadoch. Podobné prípady identifikácie sa môžu objaviť aj v rodinách, kde samovraždou skončilo svoj život viacero členov.
Podľa poradenskej psychologičky Danici Daudovej je najlepšou prevenciou komunikácia. Človek by mal s človekom hovoriť o všetkom, čo ho trápi. Každý by mal mať uši, čo ho počúvajú, sú ochotné problém s ním prebrať," uviedla pre TASR. Či už je to kamarát, príbuzný alebo odborník, pretože súčasná doba je podľa jej slov hektická a ľudia vedú konzumný štýl života.
