POPRAD. Pracovnú návštevu začal v Poprade na pôde Správy Povodia Dunajca a Popradu.
Zaujímal sa nielen o postup obnovy, ale predovšetkým o preventívne opatrenia v protipovodňovej ochrane, ktoré odborne spravuje Slovenský vodohospodársky podnik.
Protipovodňové opatrenia a ochranu obyvateľov považuje minister za priority v príprave budúcoročného rozpočtu.
"Viem, že vodohospodársky podnik má obmedzené finančné prostriedky. Deficit od roku 1991 je takmer 9 miliárd korún (298,74 mil. eur). Chcem však, aby boli prostriedky vynakladané správne, v potrebnej miere na protipovodňové opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu životov a majetku občanov a nie až potom na odstraňovanie škôd," konštatoval minister. Dodal, že ho zaujíma tiež spolupráca s civilnou ochranou, ministerstvom obrany, a to, ako tento systém funguje.
"Potrebujem poznať aj názory starostov. Tí musia predovšetkým robiť protipovodňové opatrenia sami. Vodné toky v obciach sú často zanesené. Starostovia musia požadovať od občanov, aby nehádzali do potokov odpad, nezatarasili brehy rôznym materiálom, aby udržiavali vodné toky v poriadku," zdôraznil Chrbet.
Dodal, že v septembri sa má riešiť požiadavka, aby kompenzácie nákladov, ktoré obce vynaložili počas povodní, boli riešené zrýchleným spôsobom.
Vodohospodári vyčíslili škody po povodniach na 105 miliónov
Júlové povodne spôsobili Povodiu Dunajca a Popradu (PDaP) škody na vodných tokoch v okresoch Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa za približne 105 miliónov korún (3,485 mil. €).
Z tejto sumy dostane Povodie Dunajca a Popradu od poisťovne približne 9,5 mil. Sk (315 342 €), uviedol riaditeľ PDaP Anton Baláž.
Celkové škody na vodných tokoch sú podľa Baláža vyššie, pretože nie všetky toky sú v správe PDaP. Príkladom je aj obec Čirč v okrese Stará Ľubovňa, kde miestny potok je v správe štátneho podniku Lesy SR.
Najväčšie škody v správe PDaP spôsobili povodne na vodnom toku Jakubianka v Jakubanoch. Vysoké škody vznikli väčšinou na neupravených tokoch ako Osturniansky potok, Holumnický potok, Biela voda či Javorinka. Povodňová situácia trvala v regióne PDaP od 23. júla až do 15. augusta. Tretí stupeň povodňovej aktivity vyhlásilo 27 obcí v regióne. Na odstránenie väčšiny vzniknutých škôd na vodných tokoch PDaP nemá peniaze.
S povodňovou situáciou a problematikou protipovodňových opatrení v regióne sa dnes prišiel do Popradu oboznámiť minister životného prostredia Ján Chrbet. Minister priznal, že Slovensko má málo peňazí na protipovodňové opatrenia.
"Na protipovodňové opatrenia je deficit 9 mld. Sk (298,745 mil. €),“ povedal Chrbet. Potvrdzuje to aj starosta obce Štrba Michal Sýkora. Štrbu postihli povodne ešte v roku 2001. Doteraz neboli podľa neho vykonané protipovodňové opatrenia na celom toku, ale ani nad obcou, kde sa mali urobiť hydrotechnické opatrenia proti povodniam. "Podľa nás by bolo treba riešiť prioritne toky, kde sa povodne opakujú, aby sa predišlo ďalším škodám,“ povedal Sýkora
Financovanie protipovodňových opatrení je prioritou ministra Chrbeta. Len tie dokážu podľa neho ochrániť životy a majetok ľudí pred povodňami. Významnú úlohu pri vykonávaní protipovodňových opatrení majú podľa ministra aj starostovia obcí, ktorí môžu zabezpečiť aspoň to, aby miestne toky neboli zahádzané rôznym odpadom. Podľa šéfa rezortu životného prostredia by sa malo v budúcnosti zrýchliť aj preplácanie faktúr za záchranné a zabezpečovacie práce, ktoré vykonávajú počas povodní obce.
Perličkou tohtoročných povodní je podľa Antona Baláža prípad z obce Lomnička v okrese Stará Ľubovňa, kde miestni obyvatelia za jeden deň rozkradli a znefunkčnili ťahač, ktorým vodohospodári priviezli do obce buldozér. "Vznikla situácia, že sme nemali ako odviezť buldozér preč,“ povedal Baláž.
