BRATISLAVA. Priemerná teplota vzduchu na Slovensku do roku 2030 vzrastie asi o 0,6 až 1,3 stupňa Celzia, pričom zvyšovanie teploty bude približne rovnaké v zime aj v lete. V rokoch 1901 až 2006 nárast teploty predstavoval asi 1,2 stupňa Celzia.
Ako sa konštatuje v dlhodobej vízii rozvoja SR, väčší nárast teploty sa očakáva najmä pri väčšom globálnom vypúšťaní emisií CO2 a iných skleníkových plynov do ovzdušia, menší pri prijatí účinných opatrení. Klimatológ Milan Lapin pre TASR objasnil, že v atmosfére je momentálne o 38 percent viac oxidu uhličitého ako bol prirodzený stav do roku 1750 a o 160 percent viac metánu. Teórie hovoria, že za rast podielu skleníkových plynov v ovzduší nezodpovedá iba priemysel či doprava, ale aj poľnohospodárstvo.
"Dve tretiny emisií skleníkových plynov má na svedomí spaľovanie fosílnych palív používaných pri výrobe tepla a elektriny či v doprave," uviedol pre TASR Karel Polanecký z Greenpeace. Doplnil, že za asi 20 percent emisií je zodpovedné aj odlesňovanie. Podľa OSN je produkcia mäsa v celom svojom procese škodlivejšia ako doprava, keďže sa odhaduje, že priame emisie z produkcie mäsa (vrátane chovu jatočných zvierat) sa na celkových emisiách podieľajú 18 percentami. Profesor Lapin spresnil, že poľnohospodárstvo sa významnou mierou podieľa na produkcii metánu, čím prispieva k zosilneniu skleníkového efektu. Na zvyšovaní podielu metánu vo vzduchu sa podieľajú aj plyny prežúvavcov, ktorým vzniká metán v tráviacom trakte.
Ako vysvetlil Lapin, aj keby svet prestal vypúšťať do ovzdušia emisie CO2, jeho podiel v ovzduší by dosiahol prirodzený stav zhruba za 120 rokov, pri metáne by tento proces trval asi 12 rokov. "Globálne otepľovanie by pokračovalo," upozornil. Na Slovensku pripadá na jedného obyvateľa sedem až osem ton emisií CO2. Svetový priemer predstavuje šesť ton na človeka a priemer EÚ sa pohybuje okolo 11 ton emisií na osobu. Hľadať účinné riešenie situácie sa najbližšie pokúsia spoločne ministri životného prostredia z krajín, ktoré pristúpili k zmluve o zmene klímy, a signatári Kjótskeho protokolu na decembrovej konferencii pod záštitou OSN v poľskom meste Poznaň. Za najväčších producentov skleníkových plynov sa považuje USA, Európska únia, Čína, Rusko, India a Japonsko.
Ako sa ďalej uvádza vo vízii, v prípade, že sa na Slovensku v zime oteplí o 1,3 řC, predpokladá sa, že sa zvýši aj počet dní, kedy sa teplota dostane nad bod mrazu. Výrazne by sa mal zvýšiť v lete aj počet dní s pocitom dusna, ako i horúcich epizód predovšetkým v nižších polohách. Zmeny nastanú aj v režime zrážok. "Očakáva sa, že viac zrážok bude v zime, predovšetkým na severe Slovenska," objasnil Lapin s tým, že v zime bude väčší podiel dažďa ako doteraz. Menšie alebo rovnaké zrážky predpovedá klimatológ počas letných mesiacov. Vysvetlil, že sa ale zmení režim zrážok, čo znamená, že budú v lete dlhšie obdobia sucha a počas krátkych cyklonálnych období sa vyskytnú výdatnejšie prívalové dažde, čím vzrastie aj riziko povodní. Úbytok zrážok sa očakáva na juhu Slovenska.
Oteplenie počas leta prinesie aj zvýšenie rizika lesných požiarov, silných búrok a tornád. Profesor Lapin zhrnul, že výskyt tornád závisí predovšetkým od teploty vzduchu. Čím je teplota vyššia, tým sa zvyšuje aj riziko vzniku tornáda, spresnil. Konštatoval, že také podmienky pre vznik tornád ako napríklad v USA na Slovensku nikdy nebudú, ale upozornil, že s rastúcou teplotou bude aj ničivejší účinok tornád väčší.
"Ak sa nepodarí významne znížiť emisie skleníkových plynov, tak bude svet čeliť predovšetkým vážnej humanitárnej kríze spôsobenej nedostatkom vody a zhoršenými podmienkami v niektorých husto obývaných oblastiach," zdôraznil Polanecký. Podotkol, že napriek záverom medzinárodných konferencií objem emisií skleníkových plynov rastie. Dôvod vidí v tom, že spaľovanie fosílnych palív, ako aj výrub pralesov sa zatiaľ vypláca. Za kľúčové opatrenia považuje spoplatnenie emisií, pripomína však, že netreba čakať, kým sa svet dohodne, koľko bude stáť tona uhlíka. Podotkol, že občania môžu k riešeniu problematiky prispieť nesúhlasom s výstavbou uhoľných elektrární, preferovaním domácich produktov namiesto tých, ktoré treba prepraviť cez pol zemegule, ako aj používaním modernejších úsporných spotrebičov a obmedzením plytvania s energiou.
Oteplenie už možno badať aj na Slovensku, keďže k nám prinieslo aj nové druhy rastlín a živočíchov, ktoré k nám prichádzajú zo stredomorskej oblasti. V roku 2004 sa prvýkrát zaznamenala prítomnosť komára Anophelesa, ktorý môže šíriť maláriu. V súčasnosti k nemu pribudli ďalšie druhy, ktoré môžu šíriť túto tropickú chorobu. Zároveň sa objavil aj nový škodca obilnín - voška Diuraphis. Prvýkrát sa na našom území zaznamenal v roku 2000 a o rok neskôr už patril medzi dominantné druhy škodcov obilia. Ornitológovia upozorňujú, že v dôsledku klimatických zmien môžu na Slovensku ku konca 21. storočia vymiznúť orol kráľovský, sova dlhochvostá či tetrov hlucháň.
