BRATISLAVA. Existuje určité opodstatnenie hrozby, že niektoré sily si môžu nárokovať revíziu Trianonskej zmluvy. V rozhovore pre TASR to uviedol Ivo Samson zo Spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) v reakcii na Dlhodobú víziu rozvoja slovenskej spoločnosti.
Vízia varuje pred možným výraznejším prenikaním moslimského radikalizmu do strednej Európy, napríklad po oddelení Kosova od Srbska. Nevylučuje, že v dôsledku toho by sa mohli aktivizovať aj sily a hlasy volajúce po revízii Trianonskej zmluvy.
"Ide v podstate o maďarských extrémistov, ktorí by si mohli nárokovať požiadavku pripojiť k Maďarsku maďarsky hovoriace časti Rumunska, Vojvodiny či Slovenska na základe revízie Trianonu. Avšak v prípade Slovenska a Rumunska to opäť nie je realistické, pretože obe krajiny sú členmi EÚ. Pri vstupe do EÚ pristúpili na podmienku, že majú uzavreté všetky teritoriálne a menšinové otázky so susednými krajinami. To znamená, že hranice týchto krajín sú nedotknuteľné. Takže by tu nešlo o porušenie Trianonu, ale celého systému myšlienky, na ktorej stojí EÚ," vysvetlil analytik SFPA.
Extrémistické sily na maďarskej scéne sú podľa Samsona veľmi výrazné, nemajú však oporu vo vládnych štruktúrach: "V momente, keby túto oporu našli, tak by sa krajina dostala do konfliktu s celou EÚ a navyše aj s USA. To sa ukázalo pri pokuse iba len naznačiť možnosť revízie Benešových dekrétov, kde sa proti tejto myšlienke oficiálne postavila celá EÚ aj USA." Tieto snahy, dodal analytik, nemajú reálnu šancu na úspech, ale môžu byť využívané v populistických pnutiach a bojoch jednotlivých okrajových skupín v Maďarsku alebo možno v rámci maďarských menšín na Slovensku, v Rumunsku a Vojvodine.
V súvislosti s možným prenikaním moslimského radikalizmu do strednej Európy po oddelení Kosova od Srbska Samson uviedol: "Je tu viac-menej schengenská hranica, ktorá jednoducho nevpustí moslimských radikálov do Európy. Čo sa týka prieniku do Európy na základe slobôd, ktoré EÚ deklarovala, napríklad voľný pohyb pracovných síl a osôb, to sa na Kosovo ako nečlena EÚ nevzťahuje." Niečo iného by bol podľa Samsona prienik moslimského radikalizmu z krajín EÚ: "Ale to už nejde o radikalizmus kosovských Albáncov, ale radikalizmus moslimov a Arabov žijúcich v Európe. Najmä vo Francúzsku a Británii."
Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti sa zaoberá aj najpravdepodobnejšími cestami vývoja sveta do roku 2030. Javia sa tri alternatívne scenáre - upevňovanie hegemónneho postavenia USA, vytváranie efektívneho multilateralizmu, prehlbovanie konfrontácie a chaosu.
Samson uviedol, že hegemonistické postavenie USA je v ostatných rokoch spochybňované. Postavenie USA sa môže zmeniť len vtedy, ak sa vyskytne efektívny protihráč. EÚ ním podľa jeho slov nie je, pretože nebola a ani nebude schopná v najbližšom období vybudovať si vlastnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Ani Rusko napriek tomu, čo sa deje na Kaukaze, nebude schopné zaujať svoju bývalú polárnu pozíciu voči USA. "Zostáva potom už len Čína a India. O Indii by som pochyboval. Čo sa týka Číny, je dosť špekulatívne hovoriť o jej polarite voči USA. Nie je to vôbec isté. Skôr sa ukazuje, že hoci USA môžu a budú mať v budúcnosti problémy, Čína ich bude mať zrejme viac. Je konfrontovaná s teritoriálnou integritou nielen čo sa týka Tibetu, ale aj ujgurského teritória. Čína má ďaleko viac problémov, ako majú a budú mať USA. Myslím si, že do toho roku 2030 hegemónia zostane zachovaná," dodal Samson.
Úvodná prezentácia Dlhodobej vízie rozvoja slovenskej spoločnosti a otvorenie verejnej odbornej diskusie na túto tému sa 4. septembra uskutočnila v Bratislave za účasti predsedu vlády SR Roberta Fica a podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča. Na vízii, ktorá má nastavené ciele do roku 2030, pracovalo viac ako 100 expertov rôznych vedeckých pracovísk a je otvoreným dokumentom.
