PIEŠŤANY. Prezidenti Vyšehradskej štvorky (V4) sa ani po spoločnom summite v Piešťanoch nezhodli na tom, kto nesie zodpovednosť za vznik nedávneho ozbrojeného konfliktu medzi Gruzínskom a Ruskom. Podľa slovenskej, českej, poľskej a maďarskej hlavy štátu by sa však problémy medzi krajinami nemali riešiť silou, ale diplomaticky.
"Odlišujú sa tu dva postoje," poznamenal český prezident o gruzínsko-ruskom konflikte Václav Klaus. Rusko za konflikt v minulosti vinila najmä poľská hlava štátu Lech Kacziński. Naopak, podľa skorších vyjadrení Klausa za rozpútanie vojny mohlo hlavne Gruzínsko, ktoré jednoznačne nepodporovali ani slovenskí politici.
Prezidenti sa v kúpeľnom meste zhodli na tom, že na vývoj na Kaukaze malo vplyv dianie v niekdajšej srbskej provincii Kosovo. Prevažne Albáncami obývaná časť bývalej Juhoslávie totiž tento rok s podporou Spojených štátov jednostranne vyhlásila nezávislosť. Spor v Gruzínsku pritom tiež vznikol pre snahy o odtrhnutie sa Južného Osetska, ktoré podporuje Rusko.
Hlavy štátov podobne ako v minulosti kritizovali, že novší členovia Európskej únie stále čelia rôznym obmedzeniam zo strany starších členov únie. Podľa nich sa napríklad ľudia po vlaňajšom rozšírení schengenského systému a zrušení hraničných kontrol stále stretávajú pri ceste na západ s nedôverou. "Konštatovali sme nespokojnosť s politikou našich západných susedov, ktorí určitej miery len presunuli kontroly do vnútrozemia," vyhlásil slovenský prezident Ivan Gašparovič.
Klaus svojim partnerom z V4 prisľúbil, že si s nimi jeho krajina podelí svoje skúsenosti s vedením únie, pretože jej bude v budúcom roku predsedať. Poľsko a Maďarsko povedú EÚ v roku 2011 a Slovensko na predsednícku stoličku zasadne až v roku 2016.
Maďarský prezident László Sólyom sa nevyhol ani problematike maďarsko slovenských vzťahov, ktoré ochladli po nástupe súčasnej vládnej koalície na Slovensku v roku 2006. Budapešti sa totiž nepáčila napríklad účasť Slovenskej národnej strany (SNS) vo vláde, Slovensko zas svojho južného suseda kritizovalo za údajnú neochotu zabezpečiť dostatočné práva slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku.
Sólyom dnes vytkol predsedovi SNS Jánovi Slotovi, že sa urážlivo vyjadruje o maďarskej menšine na Slovensku, aj o južných susedoch Slovenska. Napriek tomu Gašparovič aj Sólyom vyhlásili, že obidve krajiny dokážu spolupracovať. Pozitívnym príkladom sú podľa maďarského prezidenta vzťahy medzi ľuďmi žijúcimi v pohraničných oblastiach či medzi jednotlivými ministerstvami oboch štátov.
Prezidenti okrem rozhovorov absolvovali ešte v piatok koncertné vystúpenie v Bratislave a dnes symbolicky spustili v Piešťanoch fontánu.
Najbližšie by sa prezidenti Vyšehradskej štvorky, ktorá nesie názov podľa maďarského mesta Visegrád, mali stretnúť na budúci rok v poľskom kúpeľnom meste Sopot.
