BRATISLAVA. Vláda by mala podporovať zhluky inovačných centier, tzv. klastre, čím by zároveň pomohla rozvoju v jednotlivých regiónoch, myslí si pracovník Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Anton Klas, ktorý gestoroval kapitolu Cesty k znalostnej spoločnosti v Dlhodobej vízii slovenskej spoločnosti. "Vláda by tiež mala tlačiť na to, aby výsledky výskumu mali komplexný charakter a realizovali sa v praxi," uviedol pre TASR.
Ak sa v určitej lokalite stretne viacero inovačných firiem, napr. ako v americkom Silicon Valley, takéto zoskupenie funguje ako "čierna diera", ktorá priťahuje inovácie. Za taký Klas považuje bratislavský región, ktorý z ostatných "odsáva" kvalifikovanú pracovnú silu. "Pokiaľ ide o výskumnú vzdelávaciu kapacitu, rozdiely medzi regiónmi sú obrovské a narastajú," podotkol. Podľa neho je dôležité podporovať rozvoj životaschopných regiónov, ale zároveň hľadať určitú rovnováhu.
Klas za jedno z kľúčových považuje, aby na Slovensku v blízkej budúcnosti vznikla infraštruktúra výskumu a zvýšila sa jeho kvalita. Podľa neho má nedokonalé vybudovanie infraštruktúry pre slovenský výskum za následok, že krajina sa nemôže podieľať na zahraničnom výskume. "Pokiaľ sa podieľame, výsledky ostávajú v zahraničí. Zostávajú tam, kde sa výskum realizuje," vysvetlil s tým, že aj objem prostriedkov určený na jednotlivé výskumné projekty, je na Slovensku oveľa nižší ako v zahraničí.
Základným problémom výskumu sú už dlhodobo nízke a stále klesajúce výdavky, ktoré v roku 2007 poklesli na 0,49 percenta HDP. Základným zdrojom financovania výskumu a vývoja by mali byť verejné výdavky samotných podnikov. Do roku 2015 sa predpokladá zvýšenie celkových výdavkov na 1,8 percenta. Do značnej miery napomôžu prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ na roky 2007-2013, kde sa predpokladá priemerný ročný príspevok na výskum 173 miliónov eur (5.211.798.000 Sk), čo predstavuje 80 percent celkových ročných nákladov na výskum a vývoj v SR v roku 2005.
Základný problém moderných ekonomík vidí v prechode od tradičných konkurenčných výhod, ktoré sú založené na lacnej pracovnej sile a nízkych výrobných nákladoch ku konkurenčnej schopnosti založenej na inováciách. "Na tomto západné krajiny zlyhali a museli prejsť na kvalifikáciu a znalosti, ktoré poskytujú vyššiu konkurenčnú schopnosť," podčiarkol Klas. Preto je podľa neho v záujme Slovenska, aby sa čím skôr adaptovalo na znalostnú ekonomiku, v ktorej centrálnu pozíciu nadobúda človek. "Štátna politika sa preto musí koncipovať tak, aby v prvom rade zabezpečila rozvoj osobnosti. Znalostná ekonomika sa zakladá na tom, aby sme mali vzdelaného človeka, aby bol tvorivý a schopný inovovať," uzavrel.
Podľa Tibora Košťála z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť vo vízii absentujú akčné plány, ktoré by špecifikovali konkrétne kroky. Vízii tiež vytkol prílišnú všeobecnosť. "Mala by obsahovať jasné odporúčania na skvalitnenie školstva," podotkol. Klas naopak nóvum dlhodobej vízie vidí v tom, že "tentokrát sa toho ujala vláda a chce spraviť trvalý perspektívny program". "Ak nie sú perspektívne definované ciele, tak sa rozhodnutia prijímajú ad hoc," uzavrel. Za novinku by Klas pokladal aj to, ak by súčasná vláda dokázala víziu chápať v zmysle presahujúcom volebné obdobie štyroch rokov.
