BRATISLAVA. Česko by sa počas svojho nadchádzajúceho polročného predsedníctva v Európskej únii od januára 2009 malo venovať aj problémom Bosny, ktorú čaká kľúčové a zložité obdobie. ČTK to povedal predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne Miroslav Lajčák. Slovenský diplomat zdôraznil, že Európska únia by mala byť v Bosne aktívnejšia a nemala by na tento región popri iných konfliktoch zabúdať.
"Zodpovednosť politikov, a pochopiteľne predsedníckej krajiny Európskej únie osobitne, musí byť aj na agendy, kde sme ešte neukončili našu prácu. A Bosna a Hercegovina jednoznačne k tomuto patrí," vyhlásil Lajčák, ktorého úrad má v krajine široké právomoci vrátane možnosti zosadzovať politikov či presadzovať zákony. Lajčák plánuje o svojich výzvach hovoriť s českými politikmi aj osobne, keď na jeseň navštívi Prahu.
"Myslím si, že práve prvý polrok budúceho roka, práve české predsedníctvo bude mimoriadne dôležitým obdobím pre vývoj v Bosne a Hercegovine a pre európsku perspektívu Bosny a Hercegoviny a aj pre postavenie a imidž Európskej únie v Bosne a Hercegovine," dodal.
Bosna je takmer 13 rokov po skončení krvavej občianskej vojny rozdelená na dve časti, bosniacko-chorvátsku federáciu a Republiku srbskú, ktoré spájajú len pomerne slabé spoločné inštitúcie. Tento rok po dlhých rokovaniach a sporoch parlament schválil reformu etnicky rozdelenej polície, čo Sarajevu umožnilo podpísať stabilizačnú a asociačnú dohodu otvárajúcu cestu k možnému členstvu v únii.
Napriek tomu podľa Lajčáka ani najväčší optimista nemôže povedať, že Bosna je politicky stabilná, má samoudržateľnú ekonomiku a je nezvratne na ceste do únie, čo sú tri ciele medzinárodného spoločenstva v krajine. "Bosna napreduje, ale veľmi ťažkopádne a pomaly. Každý proces a každý krok dopredu je sprevádzaný aj odporom partnerov, aj mimoriadnou angažovanosťou medzinárodného spoločenstva," poznamenal.
Funkcia medzinárodného správcu, ktorú Lajčák zastáva, pôvodne mala zaniknúť ešte minulý rok, pre nestabilitu v krajine však existenciu úradu predĺžili. Bosna dodnes nesplnila niektoré podmienky, ktoré veľmoci stanovili. Patrí medzi ne problém rozdelenia štátneho majetku a štatút pre oblasť okolo mesta Brčko na severe Bosny, ktoré má dnes silnú samosprávu a formálne nepatrí ani k jednej z dvoch častí etnicky rozdelenej krajiny. "Do konca roka je to veľmi reálne vyriešiteľné," tvrdil Lajčák. Rokovania o týchto sporoch sa však podľa neho nezaobídu bez angažovanosti Európskej únie, ktorá by mala po zaniknutí predstaviteľa medzinárodného spoločenstva čiastočne prebrať zodpovednosť za vývoj v krajine.
Česko má podľa slovenského diplomata podobne ako Slovensko výhodu, že ako bývalá krajina sovietskeho bloku samo prešlo reformami. "Som presvedčený, že nové členské krajiny EÚ, ku ktorým patrí aj Slovensko a Česká republika, majú unikátnu pozíciu práve vďaka tomu, že ten proces transformácie prešli úspešne a hlavne nedávno," dodal.
