BRATISLAVA 15. septembra (SITA) - Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) uvažuje, že zmení podmienky prideľovania grantov rozvojovej pomoci, aby mohlo v budúcnosti podporiť úspešný projekt opakovane. V novej stratégii rozvojovej pomoci do roku 2013 by chcelo tiež postupne znižovať pomoc Srbsku a prehodnotiť smerovanie peňazí do Afriky. To, že zabehnutý projekt, ako napríklad vyučovanie detí v buši na juhu Sudánu, nemohol žiadať o ďalší grant a musel sa skončiť, kritizovali mimovládne organizácie. Problém to bol najmä pri projektoch, kde prijímacia krajina nemohla zabezpečiť pokračovanie, ako v prípade Sudánu, kde je nedostatok učiteľov. "Uvažujeme aj o takejto zmene. My taký návrh dávame," povedala pre SITA o pripravovanej stratégii štátna tajomníčka MZV SR Oľga Algayerová.
MZV prehodnotí štáty, kam rozvojová pomoc smeruje prednostne, tzv. programové krajiny. Posilniť chce pomoc Afrike, predovšetkým Keni a postupne znížiť rozvojovú pomoc Srbsku, ktoré sa približuje Európskej únii. "Navrhujeme v tejto stratégii povýšiť Keňu na programovú krajinu. Chceme znížiť pomoc pre Srbsko, ale nenavyšujeme Afriku ako takú," uviedla. Dnes smeruje rozvojová pomoc do troch afrických krajín - Kene, Sudánu a Mozambiku. Ten navrhuje MZV nahradiť Etiópiou, pretože tam SR otvára zastupiteľský úrad v Addis Abebe. "Toto je zámer," dodala Algayerová s tým, že konečná podoba, akú schváli vláda, môže byť iná. Návrh stratégie je pripravený na pripomienkovanie aj mimovládnymi organizáciami, ktoré sa na rozvojovej pomoci podieľajú.
Minister zahraničných vecí Ján Kubiš v máji po tom, ako MVO žiadali zmenu prideľovania grantov rozvojovej pomoci a podporu Afriky v súlade s miléniovými cieľmi OSN na znižovanie chudoby vo svete, zmeny odmietol. "Keď budeme mať viac prostriedkov, tak pôjde viac aj na subsaharskú Afriku," povedal koncom mája pre agentúru SITA. K opätovnej podpore fungujúceho projektu, ako sú učitelia v sudánskom buši, bol skeptický. "My predsa nemôžeme venovať peniaze iba na určité projekty, ktoré sa trebárs aj osvedčili a tým pádom, vzhľadom na objem prostriedkov, ktorý tu je, zanedbať všetky ostatné oblasti," povedal.
Kubiš ale zároveň deklaroval záujem dávať na rozvojovú pomoc viac peňazí. V rozpočte na budúci rok chcel dvoj až trojnásobné zvýšenie rozpočtu pre dvojstrannú rozvojovú pomoc, ktorá je tento rok necelých 166 miliónov korún. "V každom prípade mám záujem, aby sme dostali viac financií, pretože tento nástroj je veľmi účinný a my ho chceme využívať na presadzovanie a podporu našich záujmov v krajinách nášho prioritného záujmu, a to sú rôzne - to môže byť oblasť Balkánu, oblasť východnej Európy, ale napríklad Afganistan, kde budem chcieť, aby sme podstatne viac prispievali aj rozvojovou pomocou, nakoľko tam chceme byť podstatne viac prítomní aj pokiaľ ide o našu vojenskú pomoc."
SR by podľa neho mala na rozvoj iných krajín prispievať viac. "Dnes sme v situácii, keď by sme mali dávať viac na oficiálnu rozvojovú pomoc a ja budem podstatne väčšie prostriedky vyžadovať v štátnom rozpočte na budúci rok." Záväzky, ktoré máme ako člen EÚ, OECD a OSN napriek tomu zrejme nenaplníme. Najneskôr o dva roky sme sľúbili dávať na rozvojovú pomoc 0,17 percenta HDP, o päť rokov neskôr by to malo byť 0,33 percenta HDP. "Áno, zaviazali sme sa k mnohým ďalším veciam," komentoval nesplnenie limitu Kubiš.
