BRATISLAVA. Zo vzdelávacieho procesu by spoločnosť v budúcnosti nemala vylúčiť žiadnu vrstvu obyvateľstva a mala by prejsť od memorovania k funkčnej gramotnosti. "Každému musíme dať šancu, aby bol vzdelaný, pretože to je jediná možnosť v súčasnosti, ako získať zamestnanie," pre TASR to uviedol pracovník Ekonomického ústavu SAV Anton Klas, ktorý gestoroval kapitolu Cesty k znalostnej spoločnosti v Dlhodobej vízii slovenskej spoločnosti. Dôraz sa však podľa neho v budúcnosti musí klásť hlavne na celoživotné vzdelávanie, pretože tradičné ponímanie výchovy nároky znalostnej ekonomiky neuspokojuje.
"Človek bude musieť reagovať na potrebu flexibility a adaptability a rozvíjať schopnosti využiteľné nielen v jednej profesii," podčiarkol. Vysoké školy by podľa vízie nemali byť len vzdelávacími inštitúciami, ale aj centrami nových vedomostí a vedeckého výskumu. Kľúčové je tiež skvalitnenie výučby na všetkých stupňoch, ktoré predstavujú učitelia, a zvýšenie výdavkov na vzdelávanie. "Vzdelávací proces sa stáva veľmi lukratívnou činnosťou a na tento novorodiaci sa trh vstupujú aj zahraniční investori," vysvetlil Klas. Podľa neho v rámci zachovania exkluzivity treba zabezpečiť štátne i spoplatnené súkromné školstvo. Pre menej solventných študentov by štátne školy zabezpečili bezplatné vzdelávanie. "Štát by mal tiež zabezpečiť štipendiá pre talentovaných študentov, ktorí by chceli ísť na súkromnú školu," vysvetlil. Štipendiá a bezúročné úvery by sa viazali na prospech. "Sú rôzne možnosti, ako obísť riziko, že niekto chce ísť na vysokú školu, ktorú si musí zaplatiť, ale nemôže si ju dovoliť," podčiarkol.
Podľa Tibora Košťála z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť by zavedenie školného a systém sociálnych štipendií mohli viesť k zrušeniu prijímačiek. "Avšak vždy by sa dal nájsť nástroj pre sociálne slabších, ktorí by ho mohli využiť a štúdium by pre nich nebolo natoľko finančne zaťažujúce," zdôraznil. Ako vysvetlil, je mnoho nástrojov, ktoré by mohli poslúžiť, "no rezortu školstva v tomto smere chýba kreativita". "Okrem toho zavedenie školného je politická vec a všetci sa boja povedať, že vysoké školstvo treba spoplatniť," dodal. Otázka však nestojí tak, či treba vysoké školy spoplatniť alebo nespoplatniť, myslí si. "Otázka stojí tak - ak nespoplatniť, ako sa zabezpečia financie na školstvo a ak spoplatniť, ako sa zasa zabezpečia sociálne štipendiá?" pýta sa.
Podľa Klasa by Slovensku stačilo niekoľko kvalitných kľúčových vysokých škôl. "Vo vízii som navrhol zaviesť tzv. výskumnú univerzitu, kde by sa striktne žiadalo, aby v nej pôsobili ľudia s medzinárodnou reputáciou," konštatoval. Podľa neho by niekoľkonásobne vyššie platy vedcov pôsobiacich na univerzitách v zahraničí prilákali späť na Slovensko. "Brain drain musíme obrátiť na brain gain, aby sme získali ľudí späť," domnieva sa. Podobný model by sa pripodobnil svetoznámym univerzitám a vyrastali by v nich "špičkoví vedci".
Pedagóg a jeden z autorov štátnej koncepcie Milénium spred desiatich rokov Miron Zelina s modelom vzniku excelentných univerzít určených na výskum súhlasí. Ako problematický Zelina zhodnotil fakt, že na Slovensku neexistuje štátna agentúra, ktorá by hodnotila kvalitu vysokého školstva. "V rámci tejto agendy treba posilniť evaluáciu kvality prípravy na vysokých školách," vysvetlil. Štátna agentúra by mala podľa neho seriózne hodnotiť kvalitu vysokých škôl a absolventov. V rámci hodnotenia by sa podľa neho mali školy diferencovať na spomínané vedecké univerzity, za ktorými by v hierarchii kvality nasledovali univerzity a vysoké školy. Ako dodal, vedecké univerzity by sa zrejme líšili skladbou povinností. Za negatívum Zelina považuje, že štát na vedu a výskum vyčleňuje málo financií. Podľa jeho informácií dokonca ani budúci štátny rozpočet nepočíta s navýšením týchto prostriedkov.
Podľa Košťála treba vytvoriť konkurenčné prostredie medzi školami s tým, že výskumné univerzity by mali spĺňať určité špecifické kritériá. Ako zdôraznil, mal by vzniknúť systém autoevaluácie škôl, no prvotný podnet by podľa neho mal prísť zo strany rezortu školstva.
Koncepcia Milénium podľa Zelinu niektoré kroky predvídala. Domnieva sa, že spoločnosť sa posunula po prijatí školského zákona. "Školy od začiatku školského roka fungujú s novými vzdelávacími programami. V najbližšom období, keď vyjde zákon o pedagogickom zamestnancovi, to bude ďalší krok, že sa zmení pozícia pedagóga," prízvukoval. Spomínané aspekty podľa neho mnohé školy pocítili ako radikálnu zmenu najmä tým, že museli profilovať školu vzdelávacím programom. "Mnohé školy to vítajú a urobili fantastické školské programy," uzavrel.
