BRATISLAVA. Alexander Dubček nebol podľa predsedu KDH Pavla Hrušovského demokratom, ale predovšetkým komunistom, nemal by mať preto zásluhový zákon. Samozrejme sa nezaslúžil o demokraciu. V roku 1968 sa zaslúžil o demokratizáciu komunizmu, povedal dnes v parlamentnej rozprave k zákonu o zásluhách Dubčeka, ktorý predložili poslanci Smeru-SD Boris Zala a Oľga Nachtmannová.
Predkladatelia argumentujú, že proces demokratizácie a federalizácie v Československu koncom 60. rokov sa udial práve pod Dubčekovým vedením. Cestu k demokracii a slobode zastavili tanky, federáciu sa podarilo dokončiť, myslí si Zala. Hrušovský mu oponoval, že na čele federalizačného procesu stál predovšetkým Gustáv Husák a Dubček bol do smrti federalistom.
Hrušovský odmieta aj názor predkladateľov, že Dubček sa zasadzoval za dodržiavanie ľudských práv, pretože bol členom KSČ aj v čase, kedy sa flagrantným spôsobom porušovali. Jeho boj s diktatúrou bol veľmi mäkký. Nikdy nevystúpil proti komunizmu, neurobil sebareflexiu, nebojoval, ani keď to už bolo dovolené, poznamenal bývalý predseda Národnej rady (NR) SR. Dubček sa podľa neho pridal k mase a stal sa "hrdinom oportunizmu". Hrušovský nevyvracia, že Dubček sa stal mýtom, ten však nie je založený na historických faktoch.
Návrh zákona, ktorý predpokladá umiestnenie Dubčekovej busty v priestoroch budovy zákonodarného zboru, v predloženom znení preto KDH nepodporí. Stačí, keď námestie, na ktorom je postavená a rokuje NR SR je pomenované po Dubčekovi, povedal Hrušovský a dodal, že Dubček svoju šancu stať sa hrdinom nevyužil.
