BRATISLAVA. Počet duševných porúch stúpa kvôli civilizačným faktorom, a teda zmene spoločenského systému a nárokom na flexibilitu, úspešnosť. "Nie každý toto životné tempo dokáže zvládať," uviedol to na dnešnej tlačovej konferencii Ligy pre duševné zdravie riaditeľ psychiatrickej nemocnice v Pezinku Pavel Černák. Medzi duševnými chorobami dominujú úzkostné stavy, závistosti a depresie. Práve depresie sú najviac podmienené civilizačnými faktormi.
V najbližších 15 rokoch sa očakáva nárast depresií. "Na základe výskumu, ktorý sme realizovali, asi 12 percent ľudí malo v poslednom polroku známky ťažkej depresie a desiatky percent majú známky občasných depresívnych symptómov," vysvetlil psychológ Anton Heretik. Odborníci však upozorňujú, že veľa ľudí sa pri podobných symptómoch lieči samo a dokonca existuje súvislosť medzi depresiami a závislosťou na alkohole. "Súvislosť medzi depresiami a konzumáciou alkoholu z výskumov vychádza veľmi jednoznačne," domnieva sa.
Podľa Černáka ani devätnásť rokov po revolúcii služby pre duševne chorých nie sú dostatočne vybudované, v niektorých regiónoch dokonca stále absentujú. Tento stav podľa neho trvá aj napriek tomu, že v roku 1991 psychiatrická obec prijala reformu psychiatrickej starostlivosti, v ktorej bol rozpracovaný pohľad na psychiatrického pacienta. Podľa odborníkov na Slovensku chýbajú chránené dielne a chránené bývanie. "Región štandardnej starostlivosti potrebuje i sociálne služby, ktoré sa začínajú hýbať vďaka grantom a európskym fondom," ozrejmil.
"To, čo je relatívne dobre vybudované, je základná psychiatrická starostlivosť. Počet ambulancií od pádu socializmu narástol na dvojnásobok, počet postelí sa znížil, čo je trend v súlade s celosvetovými, v záujme s komunitnou starostlivosťou", prízvukoval Černák. Zdvojnásobil sa i počet psychiatrov a vznikli nové denné stacionáre, ale podľa neho to nestačí na to, aby sa pacientovi dostala adekvátna starostlivosť. "Netreba robiť reformu bezhlavým a radikálnym spôsobom, považujem to za nový spôsob antipsychiatrie. Zrušia sa veľké počty lôžok a pacientovi sa povie - ži v reálnom svete. Nesmie mať zatarasenú cestu k bazálnej psychiatrickej starostlivosti," domnieva sa. Takéto kroky podľa neho treba robiť rozumne a s ohľadom na regionálne potreby. Aj napriek nárastu počtu ambulancií majú psychiatri na jedného pacienta približne 15 minút. V ambulanciách sa v súčasnosti najviac liečia pacienti s depresiami, adaptačnými poruchami, stresom a úzkostnými poruchami.
Duševne chorí boli podľa Heretika dlhodobo vytláčaní na okraj spoločnosti. "V každom z nás existuje obava z duševne chorých," usúdil. Komunitná starostlivosť preto podľa neho predstavuje návrat z okraja spoločnosti do stredu spoločnosti. "Zmena predsudkov zmení správanie spoločnosti, no zmeny v postojoch a názoroch sa dejú pomalými krokmi," ozrejmil.
Výskyt nových duševných porúch vzrástol od roku 2000 z počtu cca 30 tisíc na približne 37 tisíc v roku 2006, čo predstavuje nárast o 23 percent. Napriek tejto situácii existuje podľa Ligy pre duševné zdravie stále nedostatočná komplexná sieť služieb, ktorá by poskytovala zdravotnú aj sociálnu starostlivosť podľa individuálnych potrieb pacienta a bola by dostupná v každom regióne Slovenska. Duševné choroby sú na treťom mieste medzi chorobami spôsobujúcimi invaliditu a očakáva sa, že do roku 2020 bude depresia najvýznamnejšou príčinou chorôb v rozvinutých krajinách. Podľa údajov Európskej únie (EÚ) duševné choroby nepriaznivo ovplyvňujú každého štvrtého človeka a úniu stoja 3 - 4 percentá HDP v dôsledku straty produktivity. Podľa štatistík v EÚ zomiera v dôsledku samovrážd viac ľudí ako pri dopravných nehodách.
