BRATISLAVA. Slováci žijúci v zahraničí dostali vlani od štátu prostredníctvom grantového systému Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) 36 miliónov Sk (1,2 milióna eur). Celková požadovaná suma v rámci 739 predložených žiadostí však dosahovala 177,3 milióna Sk (5,9 milióna eur). Podávanie žiadostí má pritom od roku 2002 (výnimkou je rok 2005) stúpajúcu tendenciu, v prvom grantovom kole v roku 2008 ich zaevidovali 546 v požadovanej výške 83,4 milióna Sk (2,8 milióna eur).
V Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o zahraničných Slovákov do roku 2015, ktorú dnes schválila vláda, sa preto navrhuje zabezpečiť v rozpočte Úradu vlády SR každoročne finančné prostriedky na tento účel vo výške 40 miliónov Sk (1,3 milióna eur). Podporiť majú kultúrne podujatia v domovských krajinách, akcie a aktivity orientované na krajanskú mládež, vzdelávacie aktivity a projekty, nákup učebníc či odbornej a doplnkovej literatúry, detskej literatúry, audiovizuálnych materiálov a pomôcok. Pomôžu tiež vydavateľskej činnosti a krajanským médiám a financovaniu prenájmov priestorov potrebných na realizovanie činnosti slovenských spolkov a organizácií.
Z materiálu je tiež zrejmé, že v súčasnosti žije vo vyše 50 krajinách sveta približne 2,2 milióna osôb hlásiacich sa k slovenskému pôvodu. Status národnostných menšín, zakotvený v zákonoch, majú však len Slováci žijúci v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy.
Prevažne ide o menšiny s hlbokými kultúrnymi tradíciami, vlastnou národnostnou inteligenciou a s rozvetveným systémom spolkového života. Ojedinele majú aj vlastnú štruktúru samosprávy a viac či menej rozvinutý systém slovenského národnostného školstva (Srbsko, Rumunsko, Ukrajina, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko).
"Treba zdôrazniť, že zachovanie a rozvoj týchto národnostných menšín je v prvom rade úlohou krajín, v ktorých Slováci žijú a ktorých sú občanmi," uvádza sa v koncepcii. Úlohou slovenskej strany a ÚSŽZ bude intenzívne sledovať politiku štátov voči svojim národnostným menšinám, menovite voči slovenskej národnostnej menšine žijúcej a pôsobiacej v týchto štátoch.
Na druhej strane ÚSŽZ konštatuje, že voľný pohyb osôb vytvoril zo slovenského sveta dynamické, neustále a rýchlo sa meniace slovenské spoločenstvo pôsobiace v netradičných prisťahovaleckých krajinách, zhromažďujúce sa do nových organizácií a etablujúce sa vo významných profesiách a funkciách. Je preto nevyhnutné, aby SR reagovala na tieto skutočnosti operatívne a pružne, v záujme obojstranne prospešnej súčinnosti. "Všetky menšiny a komunity majú niekoľko jednotiacich prvkov, ale pre každú z nich je charakteristická aj jedinečnosť, neopakovateľnosť, a teda aj potreba diferencovaného prístupu," uzatvára koncepcia.
ÚSŽZ je podľa zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí koordinačným a výkonným orgánom, ktorý zabezpečuje proces tvorby a výkon štátnej politiky starostlivosti o krajanov. V spolupráci s inými orgánmi verejnej moci, fyzickými osobami alebo právnickými osobami realizuje opatrenia zamerané na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí.
