STARÉ HORY. V ročnom cykle života zvierat v podmienkach mierneho a studeného pásma je zima najkritickejším obdobím. Nepriaznivé poveternostné podmienky počas nej a nedostatok potravy riešia niektoré z nich takzvaným zimným spánkom. Ako prvé sa už vo svojich na zimu špeciálne upletených hniezdach uložili na spánok plchy lieskové. Tieto zvieratká podobné myšiam sa schúlia do klbôčka a potom sa zababušia do huňatého chvostíka, aby strácali čo najmenej tepla. V tejto polohe s relatívne najmenším povrchom tela prespia plchy pol roka.
"Pred dlhým zimným spánkom, ktorý v prírodných pomeroch Slovenska trvá od konca novembra do konca marca, sa musia dostatočne počas leta a jesene vypásť aj medvede. V tomto období hľadajú najmä šípky, ktoré patria medzi posledné lesné plody na ktorých tieto šelmy hodujú. Pri ich oberaní sú tak zaujaté, že okolie si takmer nevšímajú," uviedol pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Zvieratá sa ukladajú na zimný spánok obyčajne do vhodne upraveného hniezda alebo brlohu. Počas neho upadajú do stavu akejsi letargie, znižuje sa im telesná teplota a všetky dôležité fyziologické pochody v ich organizme sa utlmujú na minimum. Podľa stupňa strnulosti, do akého upadá zviera počas spánku, rozlišuje sa viacero foriem zimného spánku. Najmenej výraznou formou je fakultatívny spánok, počas ktorého upadá zviera do stavu čiastočnej strnulosti, charakteristický je pre medveďa hnedého a jazveca lesného. Skutočný zimný spánok, avšak z času na čas prerušovaný, je typický pre niektoré druhy netopierov, ale aj pre chrčka poľného, konštatoval Saniga.
Najvýraznejšou formou je skutočný a neprerušovaný zimný spánok, pre ktorý je charakteristické nápadné zníženie telesnej teploty zvieraťa a to na 1 až 2 (C, ako aj všetkých fyziologických pochodov organizmu. Táto forma zimného spánku je známa u svišťa vrchovského, sysľa pasienkového, ježa bledého, plchov a u niektorých druhov netopierov.
