BANSKÁ BYSTRICA. Jej súčasťou je verejné diskusné fórum, v rámci ktorého sa snažia organizátori spoločne hľadať odpovede na otázky týkajúce sa diskriminácie u nás a pomenovať možnosti pri jej odstraňovaní. Účastníci zasadania sa oboznamujú so súčasným stavom antidiskriminačnej legislatívy po tohoročnej novelizácii.
Konferencia vytvára tiež priestor pre lepšie poznanie situácie pri tvorbe verejných politík a v procese uplatňovania antidiskriminačných praktík. Ide napríklad o rodovú rovnosť, diskrimináciu detí z rómskych komunít vo vzdelávaní, postup zodpovedných verejných inštitúcií a podobne. Účastníci sa oboznámia aj s názormi verejnosti, ktoré vo svojich výskumoch zaznamenal Inštitút pre verejné otázky.
Šarlota Pufflerová z občianskeho združenia Občan a demokracia pre TASR dnes povedala, že legislatívne má Slovensko túto oblasť veľmi dobre opatrenú. Práve sa dnes pokúšame rozmeniť to na drobné, čo to znamená v reálnom živote a čo vlastne ľudia môžu robiť, aby sa nedali diskriminovať. Prichádzame stále dookola k tomu, že je to o znalosti vlastných práv, o odvahe vzoprieť sa tomu, ak niekto zaobchádza s kýmkoľvek nespravodlivo. Ľudia nie celkom presne rozumejú, čo tento pojem znamená. Spájajú si ho s akoukoľvek nespravodlivosťou a nevnímajú fakt, že sa týka iba niektorých dôvodov a niektorých skupín ľudí, povedala Pufflerová.
Zároveň ocenila, že k novelizácii antidiskriminačného zákona boli prizvané aj mimovládne organizácie, teda norma vznikla s pripomienkami zdola. Rozšírila sa aj pôsobnosť zákona o zdravotníctvo, vzdelávanie a zamestnávanie a ktorúkoľvek oblasť, kde je diskriminácia preukázaná. Dokonca pred súdom nemusí občana zastupovať advokát, ale mimovládna organizácia, ktorá sa problematikou konkrétnej diskriminácie zaoberá.
Výskumnými zisteniami sa zaoberala na konferencii Martina Sekulová z Inštitútu pre verejné otázky. Pre TASR uviedla, že ľudia na Slovensku sú za určitých okolností ochotní diskrimináciu ospravedlňovať a že dôležité opatrenia na podporu znevýhodnených skupín, sú často majoritou vnímané negatívne. Zaujímavé sú tiež výsledky kvantitatívneho výskumu.
Až 17 percent populácie sa subjektívne cíti byť diskriminovaných a ľudské práva a diskriminácia sú v podstate na okraji chápania spoločenských problémov. Práve vek vystupuje ako najdôležitejší dôvod diskriminácie, starší občania vo veku nad 55 rokov, napríklad aj ženy sa častejšie cítia byť diskriminované ako muži a taktiež skupina sociálne znevýhodnených ako dôchodcovia, nezamestnaní. Práve také skupiny, ktoré sú najohrozenejšie, povedala Sekulová.
