BRATISLAVA. Externisti, od ktorých budú pýtať peniaze na štúdium cez darovacie zmluvy, by sa mali ozvať ministerstvu školstva.
Šéf rezortu Ján Mikolaj sľubuje, že každý podnet preverí, na vysoké školy pošle kontrolórov. "Ak sa dozviem, že niečo také je, myslím si, že aj na základe anonymu kontrolu pošlem," povedal Mikolaj po otvorení akademického roka na Slovenskej technickej univerzite (STU) v Bratislave.
Podľa vysokoškolskej novely vysoké školy majú povolené vyberať poplatky od externistov od začiatku tohto akademického roka. Doteraz ich spoplatňovali cez rôzne občianske združenia či nadácie. V mnohých prípadoch študenti museli zaplatiť finančné dary, inak by ich nezapísali na štúdium.
Podľa ministra novela zrejme urobila poriadok, lebo zatiaľ nezaznamenali žiadne žiadosti o dary. "Zatiaľ som nepočul, že by došlo k nejakým problémom," dodal Mikolaj.
Šéf Rady vysokých škôl Viktor Smieško si nemyslí, že zlegálnenie poplatkov vyrieši problémy s požadovaním darov od študentov. Tvrdí, že vysoké školy sú silne podfinancované, preto si budú chcieť vylepšiť svoje rozpočty.
"Pán minister má páky v zákone, treba ich využiť," upozorňuje Smieško. Novela sprísnila postihy pre firmy, ktoré budú poplatky vyberať. Ministerstvo im môže dať pokutu od 500-tisíc až do 15 miliónov korún (od 16 600 € až do 498-tisíc €). So Smieškom súhlasí aj prezident Slovenskej rektorskej konferencie a rektor STU Vladimír Báleš. Podľa neho, ak niekto bude vyberať nelegálne poplatky, rezort by ho mal potrestať.
Podľa novely ministerstvo školstva má každoročne určovať maximálnu výšku ročného školného, ktoré vysoké školy môžu vyberať za jednotlivé študijné odbory od externých študentov. Strop poplatkov vypočítava pre každý stupeň štúdia - bakalársky, magisterský či inžiniersky a doktorandský. Pri určovaní limitov nevychádza z toho, aký je záujem o jednotlivé študijné odbory. Ministerskí úradníci ich počítajú na základe ekonomickej náročnosti študijných programov.
Podľa ministerského zoznamu najdrahšími odbormi budú všeobecné veterinárske lekárstvo, kynológia a hygiena potravín, za ktoré školy budú môcť za jeden akademický rok na prvom stupni štúdia pýtať 92-tisíc korún (3 054 €), na druhom stupni 155-tisíc korún (5 145 €). Medzi najlacnejšie odbory sa dostalo štúdium práva, ekonómie, cudzích jazykov či cestovného ruchu. Ministerstvo stanovilo najnižší limit za prvý stupeň štúdia práva, ktorý by mal stáť maximálne 18-tisíc korún (597 €), druhý stupeň 29-tisíc korún (963 €). Obchodné podnikanie sa bude študovať v externej forme za maximálne 23-tisíc korún (763 €) na prvom stupni, za 38-tisíc korún (1 261 €) na druhom stupni a za 64-tisíc (2 124 €) na treťom stupni. Za elektrotechnické smery sa bude v priemere platiť maximálne 34-tisíc (1 129 €) na prvom stupni, 56-tisíc (1 859 €) na druhom stupni, od doktorandov budú môcť požadovať maximálne 115-tisíc korún (3 817 €).
Stanovené limity školného platia pre akademický rok 2008/2009. Podľa vysokoškolského zákona školy musia každý rok do 31. októbra zverejniť, ktoré študijné programy budú pre externistov zadarmo a ktoré spoplatnia. Študenti dennej formy platia školné len vtedy, ak prekročia štandardnú dĺžku štúdia, prípadne študujú na dvoch alebo viacerých študijných programoch.
Na Slovensku funguje 20 verejných vysokých škôl, 10 súkromných, tri štátne a jedna zahraničná vysoká škola.
