BRATISLAVA. Minister školstva Ján Mikolaj tvrdí, že nárast miezd v školstve bude oproti predchádzajúcemu obdobiu "dosť podstatný".
Návrh štátneho rozpočtu je podľa neho upravený tak, aby sa platy učiteľov mohli v budúcom roku zvýšiť v rámci taríf o sedem percent. "Na celkovej mzde to urobí 8,5 percenta," zdôraznil šéf rezortu školstva v rozhovore s novinármi.
Z budúcoročného štátneho rozpočtu, u ktorého Mikolaj pre školstvo predpokladá navýšenie o 1,5 - 2 miliardy korún (49,8 - 66,4 miliónov eur), by malo ísť na mzdy približne 500 miliónov korún (16,6 milióna eur).
Odmeňovaní budú možno aj podľa výkonu
Priemerná mzda pedagogických zamestnancov za rok 2007 bola 20.509 Sk (681 eur). Ak by priemer mzdy stúpol napríklad o osem percent, priemerný plat učiteľa by bol 23.792 Sk (790 eur).
Minister Mikolaj sa nedávno vyjadril, že výška platu bude pravdepodobne závisieť od samotných učiteľov a ich činnosti. Pedagógovia by tak boli odmeňovaní podľa svojich pracovných výkonov. Platy by mal riešiť pripravovaný zákon o pedagogických zamestnancoch. V ňom chce ministerstvo zadeliť pedagógov do štyroch kariérových stupňov, ktoré by vyjadrovali mieru ich profesionálnych kompetencií a riešili by zároveň aj ich finančné ohodnotenie. Nový systém odmeňovania by mal okrem zvýšenia platov aj zlepšiť pedagógom postavenie v spoločnosti.
Školy nevedia žiadať o financie, Mikolaj ich to chce naučiť
Základné a stredné školy nevedia vypisovať žiadosti o finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, tvrdí ministerstvo. Viaceré projekty, ktorými mali šancu získať na skvalitnenie vzdelávania a novú reformu niekoľko miliónov, ministerstvo školstva vyhodnotilo ako zlé a vyradilo ich z procesu schvaľovania.
Minister školstva uviedol, že ministerstvo sa chystá už v októbri školy naučiť, ako treba projekty správne vypisovať. "Tie projekty sú veľmi zlé. Nechceme povoliť, aby sa nám nekvalitné, zlé projekty dostali do hodnotiaceho systému, pretože potom budú chyby a nebudeme môcť odoslať finančné prostriedky," komentoval situáciu šéf rezortu školstva.
Ministerstvo tvrdí, že žiadosti boli neúspešné kvôli zlému vypracovaniu
Informoval, že z 211 žiadostí základných škôl bola úspešná len takmer polovica, 67 žiadateľov. Ostatní nesplnili formálne náležitosti alebo nepostúpili do odborného hodnotenia. Stredné školy zaslali spolu 145 žiadostí, z nich dostane financie len 25 škôl.
Neúspešné školy zasielali neúplné žiadosti, nesprávne uviedli spolufinancovanie projektu či žiadosti nepodpísali. Pri odbornom hodnotení zlyhali v nekvalitne spracovanom rozpočte projektu, tiež pri nedostatočnej administratívnej, odbornej a technickej kapacite žiadateľa.
Školy tvrdia, že čerpanie peňazí komplikujú drobnosti
Niektoré školy po negatívnych skúsenostiach z minulosti o nové ponuky na granty už ani nemajú záujem, vyplynulo z ankety ČTK. Ministerstvo školstva namietalo, že školy mali dostatok možností, aby žiadosti pripravili kvalitne.
Pomalé rozhodovanie, protichodné pokyny či príliš veľký dôraz na formálne povinnosti podľa viacerých škôl stále komplikujú čerpanie peňazí z fondov Európskej únie.
Školy v súčasnom období ešte dokončujú niektoré projekty z predchádzajúceho programovacieho obdobia z rokov 2004 až 2006 a zároveň sa už uchádzajú aj o peniaze v aktuálnych výzvach naplánovaných na roky 2007 až 2013. V minulosti zástupcov škôl trápili najmä výrazné meškania platieb. V súčasnosti ministerstvu vyčítajú, že kvalitné nápady, zamerané na premenu tradičnej školy na modernú, neuspeli pre formálne nedostatky.
"Som veľmi skeptická, či sa do niečoho ešte pustím," zhrnula riaditeľka základnej školy na Pribinovej ulici v Novákoch Anna Chlupíková. Od mája do júna totiž podľa nej vypracovala sedem menších projektov a jeden aj k aktuálnej výzve na čerpanie peňazí z Európskej únie, no uspel len jeden. "Vraj neboli vyplnené niektoré položky," priblížila dôvody zamietavého stanoviska k projektu na modernizáciu štúdia.
Projekty chcú konzultovať osobne, môžu sa vyhnúť chybám
So žiadosťou o peniaze neuspelo ani trebišovské gymnázium na Komenského ulici, hoci už malo skúsenosti s úspešným projektom z predchádzajúceho programovacieho obdobia. "Neprešiel pre formálne chyby," poznamenal riaditeľ školy Miroslav Repovský. Lepšie by preto podľa neho bolo, keby žiadatelia mohli projekty prekonzultovať osobne. Tento spôsob zvolilo pri delení peňazí z eurofondov ministerstvo výstavby a hoci systém začiatkom roka čelil kritike, Repovský si ho pochvaľoval.
Gymnázium pritom podľa neho chcelo spojiť zdroje smerujúce cez ministerstvo výstavby určené na renovácie budov s peniazmi z ministerstva školstva na nákup modernejších učebných pomôcok. "Zabránil tomu nedostatok, ktorý sme mohli opraviť v priebehu niekoľkých sekúnd," dodal Repovský.
Ťažkosti škôl s čerpaním eurofondov dnes potvrdilo aj ministerstvo školstva, ktoré pre formálne chyby a nízku kvalitu projektov vyradilo napríklad väčšinu z takmer 150 žiadostí stredných škôl. Uspelo len 25 žiadateľov, povedal dnes novinárom minister školstva Ján Mikolaj.
Minister napriek tomu tvrdil, že školy majú dostatok možností, aby svoje žiadosti vypracovali na požadovanej úrovni. Ak by podľa neho kritériá na prijatie projektu zmiernili, hrozilo by vraj, že v budúcnosti by po kontrole z Európskej únie museli školy získané peniaze vracať. Žiadateľom by v nasledujúcich kolách podávania projektov mali pomôcť aj regionálne kancelárie špecializovanej agentúry ministerstva, ktoré budú môcť overiť formálnu správnosť projektov, dodal Mikolaj.
Pracovníci nestíhali, zamestnanci sa striedali, peniaze meškali
Niektoré školy však už ministerstvu nedôverujú. Príčinou sú najmä údajne zlé skúsenosti s prijímaním peňazí v predchádzajúcom programovacom období. Zamestnanci, ktorí mali na starosti prijímanie žiadostí, už pod vedením predchádzajúceho ministra Martina Fronca nestíhali vybavovať požiadavky na platby, a peniaze preto neraz meškali aj viac ako rok. "Nás to tak odradilo, že sa už do výziev nezapojíme," povedal ČTK zástupca riaditeľa gymnázia v Trstenej Jozef Janckulík.
Jednou z príčin ťažkostí pri čerpaní peňazí z EÚ boli aj časté výmeny zamestnancov ministerstva, s ktorými bolo gymnázium v kontakte, povedal Janckulík. Počas realizácie projektu sa ich podľa neho vystriedalo 12.
Ministerstvo sa bránilo, že neustály odliv a príliv zamestnancov pracujúcich s eurofondami, ktorých je v súčasnosti 135, neovplyvní kvalitu poskytovaných informácií. Podľa Janckulíka však pri každej zmene pracovníka vznikalo zdržanie, pretože sa s projektom najprv museli zoznámiť.
