POPRAD. Zápis ôsmich drevených kostolov do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v júli tohto roka by mohol byť podľa Vladimíra Petru z Regionálnej rozvojovej agentúry Tatry – Spiš impulzom na uskutočnenie projektu Drevená cesta. „Niektoré čiastkové vízie z tohto projektu už boli urobené, ale koncepčne táto tematická cesta ešte neexistuje,“ uviedol V. Petra.
Na východnom Slovensku už sú príklady tematických trás ako Gotická cesta alebo Vínna cesta, ale stále sú veľmi problémové. Hlavným dôvodom, prečo zatiaľ na Slovensku nefungujú takéto projekty, je podľa Petru „nízky prah spolupráce.“ Načrtnúť možnosti a perspektívy ďalšieho spoločného postupu aj pre rozvoj cestovného ruchu a ochranu kostolov zapísaných do zoznamu UNESCO bolo hlavnou témou dnešnej konferencie pod názvom Slovenské drevené chrámy v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ktorá sa uskutočnila v Kežmarku.
Regionálnym projektom nepraje podľa Petru ani systém finančnej podpory. „Peniaze sa rozdávajú po skupinách, ale vo veľmi malej miere sú pripravené na podporu regionálnych projektov, ktoré by združovali jednotlivé subjekty,“ uviedol V. Petra. Drevená cesta by nemala byť len trasa so smerovými tabuľami, ale dlhodobý plán, ktorý by znamenal rozvoj na celej tematickej trase. Projekt Drevenej cesty by nemal rozlišovať príslušnosť kostola k jednotlivým náboženstvám a nemal by sa zameriavať iba na kostolíky zapísane v zozname UNESCO. „Možno tie kostolíky UNESCO by mali urobiť základnú ideu spojenia, ale nemali by zostať samy,“ doplnil V. Petra.
Nevhodne nastavený systém podpory obcí z eurofondov považuje starosta obce Hervartov Miroslav Mackanič, kde sa nachádza jeden z kostolíkov zapísaných v zozname UNESCO, za jeden z najväčších problémov rozvoja. „Malé obce sú odsunuté, keďže nemajú dostatok obyvateľov a tým sú odsúvané, čo považujem za nesprávne,“ uviedol M. Mackanič. Rozvoj cestovného ruchu tak zostáva väčšinou na miestnych podnikateľoch. Podľa starostu však chýbajú peniaze hlavne na propagáciu a rôzne doplnkové služby.
