BRATISLAVA. Ombudsmani krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ktorí sa minulý týždeň stretli na summite v Bratislave, sa na svoju nezávislosť sťažovať nemôžu. Vo všetkých krajinách V4 je totiž tento inštitút apolitický, na rozdiel od niektorých krajín EÚ, ktoré do funkcie ombudsmana nominujú kandidátov politických strán. Verejní ochrancovia práv V4 sa však zhodujú, že práve nezávislosť je jedna z najdôležitejších otázok pri výkone ich služby verejnosti.
Na Slovensku je inštitút verejného ochrancu práv apolitická a nezávislá funkcia, ktorá má charakter parlamentného ombudsmana. Volí ho parlament a ochranca práv sa mu aj zodpovedá. Podoba nezávislého ombudsmana je podľa slovenského ombudsmana Pavla Kandráča najvýhodnejšia a z hľadiska potrieb občanov "nepochybne prioritná". "Nielen zákon je garantom nezávislosti, sú to aj ďalšie skutočnosti ako rozpočet," myslí si. Ako vysvetlil, rozpočet musí byť prostriedkom, ktorý ombudsmana pri výkone neobmedzuje, ale pomáha mu k rozvoju tejto inštitúcie. "Sú krajiny, kde sa o rozpočte ombudsmana nediskutuje, jednoducho sa schvaľuje," uzavrel.
Český verejný ochranca práv Otakar Motejl sa podľa svojich slov na nezávislosť sťažovať nemôže. Volí ho Poslanecká snemovňa po zložitej procedúre výberu Senátu v kombinácii s nomináciou prezidenta republiky. "Možno aj kvôli tomu, že sídlim mimo hlavného mesta a nepodlieham žiadnemu rezortu, žiadne politické tlaky nepociťujem," uviedol Motejl. Jeho obavy z nezávislosti však plynú z toho, ak by existoval odborný ombudsman, ktorý je priamo napojený na konkrétny rezort a pracuje v pôdoryse štátneho orgánu. Tak to napríklad funguje v Maďarsku, ktoré má okrem parlamentného ombudsmana aj troch odborných ochrancov práv. Motejl má na základe koncepcie jednotného parlamentného ombudsmana povinnosť podávať správy o svojej činnosti Poslaneckej snemovni. "To s potešením a rád robím. Ako jediný nečlen snemovne mám právo kedykoľvek vystúpiť. V tomto smere si pripadám skutočne ako vzácne zviera, od ktorého nikto veľa nechce, nič mu neponúka, ale nikto ma ani nekorumpuje," podotkol.
Maďarský prezident László Sólyom zaviedol v rámci úradu verejného ochrancu práv radikálnu zmenu. Kým v predchádzajúcom období ombudsmanov a najvyšších sudcov navrhoval prezident republiky až po vypočutí názoru politických strán, Sólyom konzultoval nomináciu ochrancu práv len s mimovládnymi organizáciami. "Takýmto spôsobom sa dostávajú na kandidatúru občania bez verejnej funkcie, no strany jednokomorového maďarského parlamentu príliš túto prax neakceptujú," myslí si Máté Szabó. Práve z tohto dôvodu už deväť mesiacov Maďarsko nemá zvoleného odborného ombudsmana pre ochranu osobných údajov.
Otázka nezávislosti ombudsmanov je podľa poľského ochrancu práv Stanislawa Trociuka jedna z najdôležitejších. "Ombudsman je však nezávislý len vtedy, ak je on kontrolórom vlády," uviedol. "V momente, keď sa objavuje jeho závislosť od vlády, vzniká aj problém jeho dôveryhodnosti," podčiarkol. Ako dodal, v Poľsku momentálne neexistuje problém nezávislosti ombudsmana, ale priebežne sa objavujú návrhy na zmenu zákona týkajúceho sa verejných financií. V ňom navrhujú oslabenie finančnej nezávislosti ombudsmana tým, že minister financií má väčšie možnosti pri upravovaní rozpočtu ochrancu práv. "To samozrejme môže na jeho nezávislosť vplývať. Ale nezávislosť je podobne ako na Slovensku zabezpečená ústavne," zakončil.
