BRATISLAVA. Obyvatelia Slovenska sa prestávajú zapájať do riešenia celospoločenských problémov a svoje aktivity presúvajú "do sféry bezpečia rodiny a známych ľudí". Ako vyplýva z Výskumu európskych hodnôt (EVS), významným sprievodcom týchto trendov je pokračujúci pokles všeobecnej dôvery a zvýraznenie princípu osobnej zodpovednosti vo viacerých oblastiach života.
Pre obyvateľov Slovenska je tak ako pre ostatných Európanov trvale najdôležitejšou životnou hodnotou rodina. V tomto roku ju za veľmi dôležitú vo svojom živote považovalo takmer 90 percent respondentov. Stabilne druhou najdôležitejšou hodnotou je práca, no rastúci význam majú v našom živote priatelia a známi. Dnes sú "veľmi dôležití" pre takmer polovicu respondentov (46,3%) a zaznamenali nárast o 12,6 percentuálneho bodu oproti predchádzajúcemu výskumu, ktorý sa robil v roku 1999.
Najnižší a znižujúci význam má politika, ktorú dnes považujú za "veľmi dôležitú" vo svojom živote len 4,3 percenta respondentov. Nízky význam politiky je však pre priemerného Európana príznačný. Podiel tých, čo považujú za veľmi dôležité náboženstvo, bol v rokoch 1991 – 1999 – 2008 veľmi stabilný (27% - 26,7% - 26,4%), rovnako ako podiel tých, ktorí náboženstvo pre svoj život vôbec nepovažujú za dôležité (18,9% - 19,3% - 20,1%). V rozdelení názorov na dôležitosť náboženstva je slovenská spoločnosť pozoruhodne stabilná.
S rodinou spojené niektoré hodnoty a normatívne predstavy sú podobne stabilné ako hodnota rodiny vo všeobecnosti. V poslednom výskume zaznamenali posilnenie tradičného modelu vzťahov medzi rodičmi a deťmi najmä v požiadavke bezpodmienečnej lásky detí voči rodičom (74,9% + 5,4 p. b. oproti EVS 1999). Stabilný je aj názor, že dieťa potrebuje domov s obidvoma rodičmi, aby vyrastalo šťastne (95,1% - 93,9% - 90,3%), či nesúhlas s výrokom "manželstvo je zastaraná inštitúcia".
V náhľadoch na rodinu a rodinný život sa objavujú aj pomerne významné disonancie. V tomto roku sa vyrovnalo rozdelenie slovenskej spoločnosti v náhľade na možnosť, aby žena mala dieťa ako slobodná matka bez toho, aby mala stáleho partnera (30,5% túto možnosť schvaľuje, 28,3% neschvaľuje a 36,8% zohľadňuje okolnosti). Druhou najdôležitejšou hodnotou pre Slovákov je práca. Za veľmi dôležitú ju v roku 2008 považovalo 62 percent respondentov. Na práci je pre Slovákov najdôležitejší dobrý zárobok (93,2 %). Dobrý zárobok bol najdôležitejší aj v rokoch 1991 a 1999, jeho význam ale neustále rastie (z 75,5% - EVS 1991, na 93,2% EVS 2008).
EVS 2008 zaznamenalo ďalší pokles spoločenskej dôvery. Tá sa pritom považuje za dôležitý predpoklad rozvoja občianskej spoločnosti a spoločenskej solidarity. Podiel tých, ktorí sú presvedčení, že ľuďom vo všeobecnosti možno dôverovať (12,4%), je už nižší ako podiel tých, ktorí veria v reinkarnáciu (13,3%). V určitom rozpore s týmto trendom porovnanie údajov EVS 1991, 1999 a 2008 naznačuje pozitívnu tendenciu rastu deklarovanej tolerantnosti k odlišnosti. Takmer všetky položky zisťujúce mieru sociálneho odstupu voči vybraným sociálnym kategóriám zaznamenali pokles. Jedinou výnimkou sú ľavicoví a pravicoví extrémisti. Otvorenou otázkou ostáva interpretácia neobyčajne vysokého poklesu tých, ktorí nechcú mať Rómov za susedov. Zo 71% v roku 1991 a 77,2% v roku 1999 poklesol v roku 2008 ich podiel na 47,1%. Podobne, aj keď menej razantne, sa znížil deklarovaný sociálny odstup voči takým skupinám ľudí, ako sú ľudia, ktorí majú AIDS, homosexuáli, ľudia inej rasy a prisťahovalci.
Výskum európskych hodnôt je najstarším porovnávacím výskumom hodnotových orientácií v Európe, ktorý sa v európskych štátoch (na Slovensku od roku 1991) uskutočňuje v deväťročných cykloch a skúma kontinuitu a zmeny v hodnotách viažucich sa k najdôležitejším oblastiam ľudského života. Spoločným garantom projektu je medzinárodná metodologická skupina pri University of Tilburg Holandsko. Zber údajov pre výskumnú vlnu EVS 2008 bol v krajinách Európy od apríla do septembra 2008. Garantom výskumu na Slovensku je od roku 1999 Sociologický ústav SAV. Výsledky výskumu dnes prezentovali riešitelia projektu Zuzana Kusá, Bohumil Búzik a Miroslav Tížik.
