ŠTIAVNICKÉ BANE. V obci Štiavnické Bane neďaleko Banskej Štiavnice evidujú v súčasnosti zaujímavý úkaz. Každý víkend sa počet obyvateľov obce viac ako zdvojnásobí. Počet chalupárov od Bratislavy po Košice v tomto krásnom a historickom baníckom regióne už prevýšil počet obyvateľov s trvalým bydliskom. Ako dnes povedal TASR starosta Stanislav Neuschl, počet stálych obyvateľov sa pohybuje okolo 800 a počet chalupárov odhadujú na vyše 1000. Sú radi, že chalupárov majú a aj oni do Štiavnických Baní chodia veľmi radi. I keď s niektorými sú aj starosti.
"Ja si myslím, že je ich tu dosť veľa. Všetky staré banské domce sú popredané chalupárom, celá Richňava je vlastne chalupárska oblasť. Ale niekedy sú to také starosti, že nechcú platiť poplatky. Chodím po ostatných obciach a radím sa so starostami, ako to oni majú, ale oni nemajú také problémy s chalupármi, pretože nikde nie je v takej malej obci také kvantum chalupárov. My to samostatne musíme riešiť. Ide najmä o odvoz smetí a likvidáciu," posťažoval sa starosta. Niektorí chalupári sa dokonca vyhovárajú, že nechcú za domový odpad platiť preto, lebo si nosia smeti domov.
Starosta tvrdí, že si plne uvedomuje, že celá oblasť je viacnásobne chránená, z čoho vyplýva znížená možnosť na prísun investícií. Štiavnické Bane patria tiež do územia vyhláseného za svetové kultúrne dedičstvo UNESCO. Nachádza sa tu v okolí vyše 30 starých šácht a štôlní, v ktorých starí baníci dobývali zlato a striebro pre Rakúsko-Uhorsko. Preto šancu vidia len v rozvoji cestovného ruchu a návrate mladých ľudí do rodnej dediny.
Neuschl k tomu poznamenáva: "Skôr mám tendenciu a záujem o obyvateľov našich, ktorí sa chcú vrátiť. Je problém trochu s pozemkami, ale určite budeme hľadať alternatívy, aby sme každý pozemok predali našim rodinám, ktoré budú mať malé deti. Máme v obci základnú školu, ktorá začína stagnovať pre malý počet detí, ale týmto pádom, keď sem dostaneme mladé rodiny, deti budú mať deti, deti budú mať školu, obec bude mať školu...," konštatoval starosta a dodal, že predpokladá aj rozvoj turizmu, najmä ak v dedine otvoria a sprístupnia niektoré staré strieborné štôlne, v ktorých boli aj cisár František Jozef II. a množstvo vtedajších arcikniežat.
