BRATISLAVA. Nezávislí poslanci Vladimír Palko a Pavol Minárik opätovne predložia do parlamentu návrh ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Zákonodarcom právnu normu vyradila koalícia z programu schôdze na májovom zasadnutí Národnej rady SR. Vládne strany vtedy argumentovali, že treba počkať na rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý sa zaoberal pôvodným zákonom z roku 2005.
Palkovi sa nepodarilo presadiť zaradenie ústavného zákona do programu ani v septembri, predseda NR SR Pavol Paška konštatoval, že parlament ešte nedostal text rozhodnutia ÚS. Podľa Palka by sa Národná rada mala zákonom zaoberať, lebo zákonodarná moc je nezávislá od súdnej. Najbližšia schôdza parlamentu sa začína 21. októbra.
ÚS SR 3. septembra rozhodol, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku nie je v súlade s Ústavou SR. Právna norma je retroaktívna vo vzťahu k nadobudnutým právam, pripúšťa nadmerné zasahovanie do práva vlastniť majetok a neprimeraným spôsobom presúva dôkazné bremeno z orgánov verejnej moci na fyzické a právnické osoby.
Preukazovanie pôvodu majetku presadil v roku 2005 vtedy opozičný Smer, za schválenie hlasovalo 114 poslancov. Zákon umožňuje každému upozorniť orgány na osoby, ktoré podozrieva z nelegálneho nadobudnutia majetku. Ak by hodnota majetku osoby presahovala najmenej tisícnásobok minimálnej mzdy a nebol by preukázaný legálny pôvod majetku, hrozilo by tejto osobe prepadnutie majetku v prospech štátu.
Účinnosť sporného zákona ÚS pozastavil v októbri 2005, keď o jeho preskúmanie požiadali dve skupiny parlamentných poslancov na čele s Jánom Drgoncom (exposlanec ANO) a Katarínou Tóthovou (ĽS-HZDS). Zákonu vyčítali možnú neústavnosť najmä v oblasti retroaktivity a prenesenia dôkazného bremena na podozrivého.
Podľa Palka sa dá platnosť zákona o preukazovaní pôvodu majetku dosiahnuť prijatím v podstate identického, ale ústavného zákona.
