ROZHOVOR PRE SME.SK

Lucia Štasselová: Spreneveriť sa dá všetko

STV s nami za Rybníčka komunikovala neslušne, tvrdí riaditeľka Nadácie pre deti Slovenska, ktorá organizuje Hodinu deťom, Lucia Štasselová.

Narodila sa v roku 1958 v Bratislave. Vyštudovala Fakultu architektúry na Vysokej škole technickej. Dva roky pracovala na Mestskom ústave ochrany pamiatok, následne šla na materskú dovolenku, na ktorej strávila desať rokov. Keď jej známy hľadal prvých pro(Zdroj: Samo Trnka)

STV s nami za Richarda Rybníčka komunikovala neslušne a nevhodne, tvrdí riaditeľka Nadácie pre deti Slovenska, ktorá organizuje Hodinu deťom, Lucia Štasselová.

Prečo ste odišli od architektúry?

Z existenčných dôvodov. Mala som pocit, že pri štyroch a neskôr piatich deťoch sa tomu odboru nedokážem venovať tak, aby ma uživil. Manžel pracuje ako historik umenia, čo je do istej miery luxusné povolanie, neprinášajúce veľa peňazí. O napĺňanie domáceho rozpočtu sa teda musíme starať obaja, a pri architektúre by som to asi nezvládala. Dalo by sa to, ale nie pri toľkých deťoch.

Nikdy ste neľutovali, že ste kvôli deťom akoby obetovali kariéru?

Architektúra je stále mojím koníčkom, venuje sa jej aj sestra, ktorá sa so mnou občas radí. Realizovala som sa tiež pri vytváraní nášho rodinného domu a záhrady, neustále si kupujem odborné časopisy, takže nie, neľutujem.

Keď vás oslovila Nadácia pre deti Slovenska s ponukou na post programovej manažérky, nemali ste prakticky žiadne skúsenosti s touto brandžou. Nebol to hendikep?

Isté skúsenosti som predsa len mala, keďže počas materskej dovolenky sme sa viaceré mamy zorganizovali a iniciatívne zakladali niečo, čo sa dnes nazýva materským centrom. Pravidelne sme sa stretávali, tvorili program pre deti, pre rodiny, písali projekty, získavali financie, limitovaná prax to teda bola. Samozrejme, čo znamená tretí sektor v tom pravom slova zmysle, som vtedy nemohla vedieť, naučila som sa to postupne. Všetci sme sa však museli učiť, v tomto smere tu chýbala tradícia.

Nechýbali vám ako programovej manažérke práve manažérske zručnosti?

Chýbali, na začiatku to však bolo predovšetkým o práci v teréne, komunikácii s ľuďmi a intuitívnom manažovaní. Postupne som prešla kurzami, takže som si vzdelanie doplnila, veľa zohrala aj prax.

Z pohľadu zakladateľov nadácie nebolo luxusom dávať posty manažérov ľuďom bez skúseností?

Ťažko povedať, dnes sa venujem aj personálnej práci a vždy je to o tom, na akého človeka narazíte. Je to akési mystérium, lebo pokojne sa môže stať že sa vám ponúka vzdelaný človek, ktorý má všetky predpoklady na daný post, napriek tomu to nerobí dobre. Potom príde niekto s menšími skúsenosťami, iným videním sveta a všetko začne fungovať.

stasselova_04.jpg

Musíme robiť aj v teréne

Čo robila Nadácia pre deti Slovenska predtým, ako začala s organizáciou Hodiny deťom?

Kedysi sa tu deťom a mladým venovali najmä pionieri a SZM. Po revolúcii nastal zlom a bolo treba nanovo naštartovať detské a mládežnícke organizácie. Naša nadácia mala vtedy primárny cieľ pomôcť práve tým alternatívnym. Vznikli sme na zelenej lúke, bez toho, aby sme prevzali majetok po predchádzajúcich organizáciách, dnes však už máme jedno z najväčších základných imaní medzi nezávislými nadáciami na Slovensku.

Aká je to suma?

Okolo 43 miliónov vrátane nehnuteľností. Máme tak finančnú istotu, že nepadneme, aj keby sa nám nepodarilo v daný rok získať peniaze na projekty, ktoré robíme dlhodobo, rovnako vieme vykryť časové obdobia, kým nám nie sú preplatené výdavky z európskych peňazí, lebo tie sa občas preplácajú aj po dvoch či troch rokoch.

Čo teda bolo pôvodným účelom nadácie?

Pomáhať výhradne neziskovým organizáciám, aby sa tretí sektor nejako postavil na nohy. Primárne sme vždy podporovali neziskovky, zaoberajúce sa deťmi a mladými ľuďmi. Mala to byť istá náhrada a alternatíva už spomínaných pionierov a SZM. Dnes sa zaoberáme nielen preventívnymi, ale aj integračnými a vzdelávacími programami, spolupracujeme so školami. Jedny sú zamerané najmä na zdravé deti a zmysluplné trávenie voľného času, druhé na znevýhodnené, a je jedno, či sociálne, zdravotne, psychicky, niektoré na skvalitnenie vzdelávania. Ideálne by bolo, keby sme mohli pomáhať len formou grantov, situácia to však nedovoľuje, a tak musíme robiť aj operačné programy, teda prácu priamo v teréne.

Napríklad?

Zväčša ide o vzdelávacie programy, medzi nimi je Program rozvoja životných zručností, mimoriadne úspešný je aj program „Poznaj svoje peniaze". Suplujeme tým formálny vzdelávací systém, v ktorom nič takéto neexistuje. Deti takto učíme manažovať vlastné peniaze, čo je to bankomatová karta, ako ju použiť, čo sú pôžičky, hypotéky a podobne. Často to nevedia ani rodičia, niekde teda treba začať.

stasselova_03.jpg

Výčitka, že presadzujeme záujmy donorov, nie je relevantná

Častou výhradou kritikov tretieho sektora je tvrdenie, že každá organizácia tu presadzuje najmä záujmy svojich zahraničných donorov.

Iste, viem, že to občas zaznieva, ale u nás konkrétne tvoria peniaze zo zahraničia minimálne čiastky, nespomínam si, že by sme dostali väčší grant ako päť miliónov, obvykle je to dokonca menej. Náš ročný rozpočet je pritom okolo 30 miliónov. Rozhodne to nikdy nebolo o presadzovaní záujmov donorov, v Správnej rade Nadácie pre deti Slovenska tiež nikdy nesedel zástupca zahraničnej nadácie, ktorá nám poskytla peniaze. Teraz navyše dobieha náš posledný zahraničný grant, vyzerá to tak, že od budúceho roka budeme mať len slovenské peniaze, prípadne európske.

Samozrejme, že keď dostávate peniaze, musíte povedať, na čo ich použijete, ale kam konkrétne idú, rozhodujeme my, nie donori. V nadačnej listine máme jasne napísané, že peniaze majú ísť deťom na Slovensku, darmo by nás niekto nútil do niečoho iného, napríklad politického. Koniec koncov, výčitka v tomto smere voči nám nikdy nezaznela, a keby aj, nebola by relevantná.

Koľko máte zamestnancov?

Je ich jedenásť až dvanásť na plný úväzok plus sedem až desať externistov, kolíše to podľa projektov.

Koľko z tridsaťmiliónového rozpočtu ide na réžiu?

Snažíme sa zmestiť pod päť percent. Budem však otvorená, niekedy je ťažké to dodržať, lebo ak sa pre nejaký projekt potrebujeme preukázať auditom, pohltí slušnú časť nákladov. Tento rok sme ho však mali za korunu, za čo sme vďační. Treba jednoznačne povedať, že charita je jedna vec, ale aj chceme poskytovať profesionálne výkony, bez peňazí na réžiu to jednoducho nejde.

stasselova_05.jpg

Určite nemáme 40 tisícové platy

Päť percent z 30 miliónov je 1,5 milióna. V tom sú už zahrnuté platy kmeňových zamestnancov?

Nie, iba sčasti. Každý z nich totiž pracuje aj na projektoch, za čo má ďalšie peniaze. Ak 20 percent času niekto venuje manažovaniu svojho tímu, sedeniu na poradách, príprave podkladov pre výročnú správu a audítora, ide to z nákladov na réžiu. Ak však riadi napríklad trénerov, prednáša, dostáva plat aj z konkrétneho projektu.

Aká je priemerná mzda vašich ľudí?

Okolo 20 tisíc korún, možno dokonca menej. Informácia je bez záruky, pohybuje sa to okolo tejto sumy. Niekto má menej, niekto viac. Určite nikto nemá 40 tisíc.

Ani vy?

Môj plat je 37 tisíc korún v hrubom, z toho približne polovicu dostávam za participáciu na projektoch a polovicu za riadenie organizácie.

Bežnou praxou mnohých neziskoviek pri písaní projektov je trebárs zámerné nadhodnocovanie istých položiek - honorárov pre lektorov, cestovného a podobne. Aká je záruka, že to nerobíte aj vy?

My také niečo nevieme robiť, nemáme na to „vhodných" ľudí. Žiadne cestičky tohto druhu ani nehľadáme, pri odmenách lektorov ideme poľa tabuliek. S nadhodnocovaním som sa nikdy nestretla, a ak napríklad niekto od nás žiada peniaze s tým, že vo svojom projekte prehnal svoje finančné požiadavky, jednoducho mu ich krátime. Granty sa u nás pohybujú od 30 do 200 tisíc, Súčasťou každého projektu je podrobný rozpočet aj s odôvodnením.

Kolegyne z biznisu hovoria, že si nevieme predstaviť, ako sa v ňom plytvá

Potrebujete aj kancelársky materiál, výpočtovú techniku a ďalšie veci. Ako je garantované, že nenakupujete predražené veci?

Robíme výberové konania, je v našom vlastnom záujme, aby sme nenakupovali príliš draho. Pochopiteľne, nejdeme na úkor kvality, nikto nemôže čakať, že počítače kúpime na blšom trhu. Šetríme, kde sa dá, mnohé bývalé kolegyne, ktoré od nás odišli do biznisu, hovoria, že si ani nevieme predstaviť, ako sa v ňom neuveriteľne plytvá. U nás nič také nehrozí.

Záujem šetriť je jedna vec, zaujíma ma metodika, ktorou je to garantované.

Nákupy kontrolujem aj ja osobne ako riaditeľka, ide mi vždy o najnižšiu cenu na trhu. Treba tiež povedať, že veľa vecí dostávame bartrom, teda bez platenia. U nás sa jednoducho nedá plytvať.

Verejná zbierka typu Hodina deťom vznikla vo Veľkej Británii na Deň detí v roku 1998 ako "Children`s promise" (Sľub deťom, pozn. autora), záštitu nad akciou mal Tony Blair. Hlavnou myšlienkou bolo oslovenie ľudí a firiem, aby darovali svoj zárobok poslednej hodiny tisícročia, pričom peniaze sa mali využiť pre deti a mladých ľudí. Prečo ste sa inšpirovali práve týmto projektom?

Nadácia pre deti Slovenska je súčasťou celosvetovej siete International Youth Foundation, nápad prišiel odtiaľ, odštartovali sme v roku 1999. Odrazovým mostíkom bolo blížiace sa nové milénium, šlo nám o to, aby sme urobili niečo mimoriadne. Idea spočívala vo venovaní poslednej hodinovej mzdy tisícročia deťom. Vyskúšali si to viaceré krajiny, u nás šlo o čiastku 55 korún. Hneď prvý ročník bol extrémne úspešný, vyzbierali sme viac ako 14 miliónov korún, odvtedy sme tú čiastku ani raz neprekonali, hoci posledné roky stúpame. Bolo to však impulzom, aby sme zbierku opakovali každý rok.

stasselova_07.jpg

Nadácie sú bankami tretieho sektora

Cynik by sa spýtal, načo je to dobré.

Nadácie ako také sú akýmisi bankami tretieho sektora. Ich úlohou je zohnať čo najviac peňazí a prerozdeliť ich tam, kde je to potrebné. Mať peniaze na nezávislé grantovanie je veľmi dôležité, osobne dokážeme ročne pomôcť desiatimi miliónmi korún, ktorých využitie nemôže ovplyvniť nikto okrem odborníkov a expertov, čo garantuje zmysluplnosť investície každej koruny.

To však tvrdili organizátori viacerých charitatívnych projektov, realitou bola sprenevera peňazí, či sedenie mafiánov v dozornej rade, krásnym príkladom je Konto nádeje.

Áno, to je pravda, boli aj také. Dnes však nadácie prerozdeľujú financie pomerne jednoducho a majú veľmi transparentné mechanizmy. Všetky peniaze z našej zbierky sa obratom vracajú naspäť do terénu, teda organizáciám, ktoré sa venujú pomoci deťom. Možno to niekto nevie, ale naše platy, či réžia, idú z úplne iných zdrojov, nie z peňazí, ktoré vyzbierame od občanov či firiem. Dá sa to presne zistiť - koľko vyzbierame, toľko aj prerozdelíme.

Zachytil som tvrdenia, že isté druhy pomoci deťom sú zvrhlé už z princípu, najmä pri detských domovoch. Logika totiž hovorí, že to má byť len prestupná stanica, dieťa by malo byť čo najskôr umiestnené v náhradnej, prípadne biologickej rodine po zlepšení pomerov. Ak nejako financujete detský domov, kde sa opakovane chodí k moru a dávajú krásne hračky, demotivujete deti dostať sa odtiaľ čo najskôr, prípadne vydržať v náhradnej rodine. Financie by teda mali smerovať primárne k aktivitám na zánik detských domovov, nie na ich rozvoj.

Veľmi dobrá poznámka, takýto názor však prevláda aj u nás. Treba podporovať odchod detí do rodín, nie samotné detské domovy. My vo veľkom finančne pomáhame napríklad občianskemu združeniu Návrat. Je to jeden z našich najväčších grantistov, peniaze sme mu pridelili takmer každý rok. Robí skvelé aktivity, je to kľúčová organizácia, ktorá sa venuje práve týmto témam a integrácií detí do rodín.

stasselova_26.jpg

Detí v detských domovoch je napriek opatreniam viac ako pred rokmi

Nepodporujete teda akcie typu výlet k moru, nákup oblečenia alebo hračiek? Existujú napríklad štúdie, že detské domovy často nedokážu deti naučiť, ako sa s hračkami hrať. V jednom dokumente boli natočené deti z bežnej rodiny a z detského domova. Dostali detskú kuchynku na hranie, a kým dieťa v rodine si začalo fiktívne variť, miešať čaj a podobne, dieťa z „decáku" mlátilo panvicou o linku.

Nie. Deti z detských domovov sa majú materiálne často lepšie, ako v rodinách, takže projekty tohto druhu u nás nemajú šancu. Kedysi nám také návrhy chodili, striktne sme ich odmietali, už ich ani nikto neposiela. Viac podporujeme projekty, aké organizuje práve spomínaný Návrat, v teréne však pracujeme aj my - aktuálne budujeme takzvané „Domovy na polceste", určené pre decká, odchádzajúce z detských domovov. Majú totiž neskutočné problémy uplatniť sa v živote.

Bodaj by sa uplatnili, keď ich vypúšťajú na ulicu nepripravených pre normálny život.

Presne tak. Preto chceme v každom regióne vybudovať miesta, kde sa budú môcť istý čas zdržovať, zorientovať a pripraviť na osamostatnenie. Bude s nimi supervízor, naučia sa, ako fungovať s peniazmi, ako si nájsť prácu, napísať životopis, nájsť partnera, manažovať domácnosť, môžu si tiež doplniť vzdelanie. Pôjde o tri pilotné domy, podobné projekty sme už podporili aj v minulosti, teraz sa do toho s partnermi púšťame aj sami. Inak, málokto to vie, ale počet detí v detských domovoch je dnes dokonca väčší, ako pred desiatimi rokmi, čo je doslova absurdné po toľkých rokoch snahy a „transformácie". Je to frustrujúce, že sa tomu venuje toľko ľudí a efekt takmer žiadny.

Ľudia sa vzájomne poznajú, podvodníkov nevynímajúc

Mám organizáciu, ktorá chce pomôcť deťom, potrebujem získať grant. Čo musím urobiť, aby ste mi ho poskytli?

V prvom rade neprepásť termín, projekt treba odovzdať do konca februára. Grantový program je vyhlásený vždy začiatkom decembra. Treba tiež sledovať témy, ktoré vyhlasujeme, neorientujeme sa totiž len na deti z detských domovov, ale aj na zdravotne postihnuté a zdravé deti, mladšie i staršie.

Prečo nemôžu peniaze žiadať aj jednotlivci, ale len organizácie?

Lebo organizácia je tak trochu garantom, aby sa peniaze nezneužili, hoci nie stopercentným. Základným kritériom je, aby fungovala aspoň dva roky, šancu teda nemajú žiadne ad hoc vzniknuté účelové organizácie, musí tiež preukázať nejaké už dosiahnuté výsledky. Projekt má byť dlhodobý, minimálne ročný, žiadna jednorazová záležitosť.

Ako overujete, že nedávate peniaze defraudantom a podvodníkom?

Záujemcovia nám musia poskytnúť svoje výročné správy. Okrem toho, o tom, komu pôjdu peniaze, nerozhodujeme v Bratislave, ale v regionálnych komisiách, až potom to ide na celoslovenskú komisiu, na záver rozhoduje Správna rada nadácie. V tých regionálnych sú zástupcovia neziskoviek z daného regiónu plus odborníci na konkrétne témy, pretože v komisii musí byť vždy niekto, kto problematike naozaj podrobne rozumie. A keďže Slovensko je malé, ľudia sa vzájomne poznajú, podvodníkov nevynímajúc.

stasselova_22.jpg

Spreneveriť sa dá všetko

Ako je garantované, že všetky peniaze sa využijú tak, ako deklarujete? Nepodozrievam vás, ale aj Konto nádeje tvrdilo, že pracuje transparentne a nakoniec bolo vytunelované.

Pozrite, spreneveriť sa dá všetko. Prvou garanciou, že sa tak u nás nedeje, je fakt, že sa nič podobné za celej našej existencie nestalo. Každý rok sme auditovaní, to je druhá garancia, dokonca aj keď nám niekto donesie dar v igelitke, poctivo ho dáme tam, kam patrí.

Aj vám nosia dary v igelitkách ako HZDS?

(smiech) Občas áno. Príde nejaký dôchodca, povie trebárs, že nemá mobil a nemôže poslať sms, ale chce pomôcť.

Každá takýto darca od vás dostane potvrdenie so sumou, ktorú vám dal?

Neanonymný áno. Pri anonymných daroch sa to, samozrejme, nedá uskutočniť, lebo neviete, komu to potvrdenie vystaviť. Väčšina peňazí však prichádza cez bankomaty, sms a vklady na účet, takže tam sú tie platby jasné a identifikovateľné. Keď zbierame príspevky na uliciach, pokladničky máme zapečatené, takže peniaze nemôžu ukradnúť ani dobrovoľníci, ktorí nám pomáhajú. Zatiaľ sa nám ani nič také nestalo.

Koľko ste vyzbierali minulý rok?

Vyše 9,5 milióna korún. Je to síce stále menej ako v prvom ročníku, ale posledné roky neustále stúpame. Podobný vývoj to malo aj v Anglicku, kde funguje podobný projekt.

Rybníček s nami komunikoval nevhodne a neslušne

Svojho času STV odmietla vysielať prenos z galavečera Hodina deťom. Viete prečo?

Bolo to ešte za pána Richarda Rybníčka, vnímala som to však ako legitímnu záležitosť, aj keď ide o verejnoprávnu televíziu, pokojne si mohli vybrať iný projekt. Problém bol v inom - v spôsobe, akým nám to oznámili. Komunikácia z ich strany bola absolútne neslušná, a to mi naozaj prekážalo.

Konkrétne?

Pán Rybníček sa odmietol so mnou stretnúť, len mi nechal odkaz po sekretárke.

Tá vám povedala, že sa nič vysielať nebude?

Nie, to mi povedal Marcel Para, opretý na chodbe o stenu. Oznámil mi, že s tým nemáme počítať, a keď som sa dožadovala osobného stretnutia s riaditeľom, sekretárka mi hovorí, že „už sme vám jasne oznámili, že Hodina deťom tento rok v STV nebude". Samotné rozhodnutie nekomentujem, možno keby som bola manažérom televízie, spravím to rovnako, išlo mi len o spôsob komunikácie, ktorý bol nevhodný a neslušný.

Ako je to s STV a Hodinou deťom dnes?

Výborne. Musím si zaklopať, STV nám prvýkrát zazmluvnila dva a pol hodinové vysielanie, do výroby programu vloží aj svoje peniaze, čo doteraz nebolo bežné, často sme ho celý platili my. O problémoch a potrebách detí sa dokonca bude hovoriť vo vysielaní po celý deň.

stasselova_10.jpg

Ak je niekto spriaznený s členom komisie, ten ide z kola von

Koľko miniete na vysielanie reklamných spotov v médiách?

Televízie nám ich vysielajú zadarmo. Aj osobnosti, ktoré v nich vystupujú, režisér a ostatní ľudia z produkcie pracujú bez nároku na peniaze. Platíme len výrobné náklady, teda prenájom strižne, kamery a podobne. Celoročná kampaň spolu s televíznou šou, teda s celovečerným programom, nás stojí od troch do päť miliónov. Veľa dokážeme vybartrovať, mnohé médiá sú našimi partnermi, dostávame od nich zľavy.

Ako je to s konfliktom záujmov členov komisií, ktoré prerozdeľujú vyzbierané peniaze?

V prípade, že o projekt žiada niekto, kto je rodinne alebo inak spriaznený s členom komisie, ten nesmie hlasovať, ide z kola von.

Čo ak má niekto v komisii kamaráta? To sa preukazuje ťažko.

Stopercentná transparentnosť sa nedá zabezpečiť nikdy, lebo známosti vznikajú rôznym spôsobom, mená členov komisie sú verejné. Ako zaistíme, že niekto sa s niekým nebude poznať? To jednoducho nejde. Eliminujeme to však tým, že v komisiách je viac ľudí, nerozhodujú len dvaja či traja. Každý člen svoje odporúčania zdôvodňuje, v konečnom dôsledku rozhoduje 15 až 20 ľudí, a tí si dokážu vzájomne „zoponovať" to, čo treba. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že diskusie o tom, komu dať grant, bývajú naozaj tvrdé.

Ak by šlo najviac peňazí do Bratislavy, malo by to logiku

Politici sa pri charite ukazujú radi a často. Aj u vás?

To je vylúčené, s politikmi v tomto smere nespolupracujeme, ani nechceme, dokonca aj osobnosti, ktoré nám pomáhajú, sú z inej brandže ako politickej. Ak chcú politici darovať peniaze, nech darujú, ale robiť si na tom PR nemôžu.

Aká je záruka, že peniaze sú do regiónov rozložené proporcionálne, teda že väčšinu nepohltí bohatá Bratislava?

Funguje takzvaná regionálna solidarita. Nie vždy skúmame, koľko darcov a peňazí bolo z ktorého regiónu, na to nemáme sily, najviac však obvykle prispieva západné a východné Slovensko, stred o niečo menej. Financie rozdelíme na tretiny a do každého regiónu ide podobná suma. Nesedí to na korunu, ale žiadny región nemá výrazne menej.

Nemalo by logiku, aby bratislavský región dostával menej, keďže je objektívne najbohatší?

Naopak, logiku by malo, aby do neho šlo viac peňazí, pretože v Bratislave je sústredených najviac projektov, ktoré operujú po celom Slovensku. Napriek tomu držíme regionálnu solidaritu.

Koľko projektov dokážete uspokojiť?

Asi päťdesiat percent z tých, ktoré sú podané. Priemerne z 200 podaných projektov dokážeme uspokojiť okolo 100.

Ako zabezpečujete, že niekomu dáte peniaze na základe dobrého projektu a ten ich potom nevyužije na niečo iné?

Tak, že ich vyplácame v tranžiach, nikto nedostane celú sumu naraz, ale postupne, pričom k ďalšiemu vyplateniu musí predložiť vyúčtovanie a doklady. Je to administratívne tvrdé a náročné, ale osvedčilo sa nám to.

stasselova_11.jpg

Keby sme nevyužívali známe tváre, úspech zbierky by bol menší

Ďalšia vec - projekt môže vyzerať skvele, aj sa realizuje tak, ako mal, ale ukáže sa, že jeho dopady neboli také, ako sa očakávali, že jeho zmysluplnosť bola minimálna. Sledujete spätne úspešnosť toho, čo ste podporili?

Nedávno som bola na medzinárodnej konferencii, kde bola položená presne takáto otázka. Každý na otázku, ako to vyhodnocuje, a či má nejakého interného evaluátora, ktorý sa tomu venuje, odpovedal - strašne rád by som takého mal, ale nie sú na to peniaze. Samozrejme, že projekty do istej miery monitorujeme, robíme výjazdy do terénu, ale všetky sa podrobne skontrolovať naozaj nedajú. Realizujeme aj vzdelávanie v téme evaluácie, vydali sme publikáciu Evaluácia projektov, konzultuje projekty už pri ich vzniku a upozorňujeme predkladateľov, aby rozmýšľali nad dopadom projektov na cieľovú skupinu a nad ich výstupmi, ktoré je možné odsledovať.

Čestnou predsedníčkou Hodiny deťom je Emília Vášáryová, v reklamných spotoch vystupujú mnohé iné osobnosti. Angažujú sa aj inak?

Treba povedať, že všetci títo ľudia nám pomáhajú zadarmo, a my si to veľmi vážime. Okrem reklamy trikrát do roka organizujeme tlačovú konferenciu, na ktorej sú prítomní ako akýsi naši hovorcovia. Tento model je prevzatý zo zahraničia, keby tam neboli známe tváre, úspech zbierky by bol zrejme menší.

Väčšina ľudí prispieva na charitu jednorazovo, najmä v predvianočnom období. Nejde len o falošné kupovanie si svedomia? Celý rok nespravíme takmer nič, preberú nás Vianoce, a v januári na pomoc opäť zabudneme.

Ťažko povedať, nemôžem hovoriť za všetkých darcov. Možno niektorí si kupujú svedomie, iní prispievajú pravidelne a na viaceré projekty, takže sa na to nedá odpovedať všeobecne. Je to osobná otázka, u každého je zdôvodnenie iné. Darca sám musí cítiť, ako je to v skutočnosti. Keď finančník Boris Kollár previezol na Slovensko zbitú dievčinu z Bulharska, kupoval si svedomie alebo chcel naozaj pomôcť? Kto z nás to rozhodne? Bolo to PR alebo úprimná snaha? Ja to posudzovať naozaj nemôžem, ale vždy skôr verím v tú dobrú motiváciu.

Rozhovor bol autorizovaný, Lucia Štasselová v prepise nič nezmenila.

Medzititulky: Redakcia

Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.

Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy e-mailom na adresu karol.sudor@smeonline.sk a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  9. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  3. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  4. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  5. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  6. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  7. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  8. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  9. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  10. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 15 018
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 10 169
  3. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 9 415
  4. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 291
  5. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 6 274
  6. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 5 913
  7. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 5 539
  8. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 4 692
  9. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 4 133
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 4 068

Hlavné správy zo Sme.sk

ŽENA

Chcete vyzerať atraktívnejšie? Mali by ste sa vyspať

Vedci oficiálne potvrdili, že dostatok spánku súvisí s tým, ako pôsobí náš výzor na ostatných.

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálny zákrok

Ak by mali policajti kvalitnú výbavu, počet incidentov by klesol, tvrdí policajný odborár MARIÁN MAGDOŠKO.

DOMOV

Kaliňák nepovažuje sotenie ženy za podstatné, nová ombudsmanka to skúma

Policajný prezident Tibor Gašpar chce zlepšiť psychickú prípravu policajtov.

KOMENTÁRE

Dni Islamského štátu sú takmer spočítané, ale teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci sa vracajú do Európy.

Neprehliadnite tiež

Kaliňák nepovažuje sotenie ženy za podstatné, nová ombudsmanka to skúma

Policajný prezident Tibor Gašpar chce zlepšiť psychickú prípravu policajtov. Kamery sú ale v nedohľadne.

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálny zákrok

Ak by mali policajti kvalitnú výbavu, počet incidentov by klesol, tvrdí policajný odborár MARIÁN MAGDOŠKO.

Politologička Világi: Sympatizanti ĽSNS návrh na jej zrušenie môžu vnímať ako sprisahanie

Samotné rozpustenie ĽSNS bude mať skôr dlhodobý dosah, než aby sa prejavilo v župných voľbách, hovorí pre SME politologička Aneta Világi.

Majiteľ TV Joj musí platiť tisícovú pokutu. Za český dabing

Rada pre vysielanie a retransmisiu tiež odňala rozhlasové frekvencie.