BRATISLAVA. Slovensko postupne zvýši pomoc rozvojovým krajinám na 0,17 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2010. Informoval o tom ako o zámere vlády Roberta Fica minister zahraničných vecí Ján Kubiš na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.
V diskusii o problémoch hladu a chudoby poukázal na zodpovednosť rozvinutých krajín, ktoré by mali prijať rázne opatrenia, vrátane zrušenia obchodných bariér a umožniť rozvojovým krajinám prístup na svoj trh. Pripomenul, že na septembrovom Fóre o účinnosti rozvojovej pomoci v ghanskej Akre Slovensko podporilo ambiciózny záverečný dokument a jeho odporúčania sa odrazia v novej strednodobej stratégii rozvojovej pomoci na roky 2009 - 2013.
Šéf slovenskej diplomacie vyzval na aktívnejšiu pomoc Afrike už začiatkom týždňa na okrúhlom stole Valného zhromaždenia OSN o rozvojových potrebách Afriky. Zdôraznil najmä pomoc pri rekonštrukcii štátov, ktoré prešli konfliktom a upozornil na neúspech rokovaní Svetovej obchodnej organizácie (WTO) pri odbúravaní colných obmedzení vo svetovom obchode, ktoré brzdia rozvoj a znižujú potravinovú bezpečnosť Afriky.
Štyridsať účastníkov - prezidentov, premiérov a ministrov zahraničných vecí - v politickej deklarácii potom potvrdilo záväzky všetkých štátov voči rozvojovým potrebám afrického kontinentu. O aktivitách ministra informovalo Ministerstvo zahraničných vecí SR.
Celoeurópska sieť mimovládnych rozvojových organizácií Concord, ktorá je hlavným partnerom Európskej únie pri rozvojových projektoch, v Akre kritizovala využívanie pomoci na presadzovanie politických a ekonomických záujmov rozvinutých štátov. Pomoc, ktorú rozvinuté štáty poskytujú tým menej a najmenej rozvinutým krajinám, väčšinou nie je celkom "zadarmo“.
Je naviazaná skôr na presadzovanie hospodárskych a politických záujmov štátov, ktoré pomoc dávajú. Je tiež rozdiel medzi pomocou, ktorá je investíciou do vzdelávania v menej rozvinutých štátoch, a pomocou, ktorá je iným spôsobom poskytovania zákaziek firmám v darcovských krajinách. Mnohé krajiny tiež pomoc dávajú v snahe posilniť svoje vlastné záujmy – pomoc sa často viaže na pravidlo, že nákup tovaru alebo služieb sa bude vzťahovať len na ich národné firmy, prípadne sa stanovia podmienky, ktoré majú podporiť ich národné hospodárske záujmy, konštatoval Concord.
Slovensko sa netají, že chce posilňovať ekonomickú dimenziu rozvojovej pomoci a smerovať peniaze tam, kde má politické záujmy. "Tento nástroj je veľmi účinný a my ho chceme využívať na presadzovanie a podporu našich záujmov v krajinách nášho prioritného záujmu, a to sú rôzne - to môže byť oblasť Balkánu, oblasť východnej Európy, ale napríklad Afganistan, kde budem chcieť, aby sme podstatne viac prispievali aj rozvojovou pomocou, nakoľko tam chceme byť podstatne viac prítomní aj pokiaľ ide o našu vojenskú pomoc," povedal Kubiš pre SITA koncom mája.
Podčiarkol tiež, že aj v rozvojovej pomoci zdôrazňuje slovenská diplomacia ekonomický rozmer. V rozpočte na budúci rok bude žiadať podstatné zvýšenie rozpočtu na rozvojovú pomoc, ktorá je tento rok necelých 166 miliónov korún (5 510 190 €). Na túto pomoc by chcel dva až trikrát viac. Smerovať má do "krajín prioritného záujmu".
