BRATISLAVA. Vláde imponuje aj po 70 rokoch vysoká úroveň vlastenectva, s ktorou boli radoví občania ochotní brániť svoju vlasť. "Je to inšpirácia pre terajšie generácie, a hoci dnes netreba nasadzovať životy, chceme aj v súčasnosti urobiť všetko pre pozdvihnutie národnej hrdosti a pozitívneho vzťahu všetkých občanov Slovenska k našej republike," uvádza vo vyhlásení vláda k 70. výročiu podpísania Mníchovskej dohody, ktoré dnes po mimoriadnom zasadnutí vlády prečítal premiér Robert Fico.
Mníchovský diktát považuje vláda za zradu, na ktorú nemožno zabudnúť, a to aj napriek tomu, že "najmä sociálne pomery a ústavné riešenie vzájomných vzťahov Čechov a Slovákov vníma aj dnes veľmi kriticky." Podľa vyhlásenia je výročie podpísania Mníchovskej dohody aj príležitosťou pripomenúť si, "že hoci si Slovensko chce plniť medzinárodné spojenecké záväzky, musí byť vždy pripravené spoliehať sa na vlastné sily." Obhajoba oprávnených národných záujmov v rámci európskej integrácie by mala podľa vlády zabezpečiť, aby sa SR, podobne ako Československo pred 70 rokmi "nikdy nestalo len bezmocným objektom, ale vždy bolo rovnocenným partnerom na medzinárodno-politickej scéne."
V dňoch 29. až 30. septembra 1938 zvolali v Mníchove Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko konferenciu, kde sa rozhodlo o osude Československa (ČSR). Adolf Hitler za Nemecko, Benito Mussolini za Taliansko, Arthur Neville Chamberlain za Veľkú Britániu a Édouard Daladier za Francúzsko rozhodli o odstúpení sudetských území Nemecku. Mníchovská dohoda viedla k Viedenskej arbitráži, po ktorej Československo prišlo o ďalšie územie a bolo ešte viac oslabené. Mníchovská dohoda bola po 2. svetovej vojne anulovaná.
