BRATISLAVA. Mnohé trendy z hľadiska rodovej segregácie pretrvávajú, vyplýva to zo štúdie Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Ona a on na Slovensku, zaostrené na rod a vek, ktorú autori zverejnili dnes v Bratislave. "V odmeňovaní žien, v pracovných režimoch a deľbe domácich prác sa veľa za posledné obdobie nezmenilo," myslí si sociologička Jarmila Filadelfiová.
Podľa sociologičky Zory Bútorovej sa však od roku 1995, kedy IVO naposledy podobný výskum realizoval, odohral výrazný posun v priznaní existencie problémov rodovej segregácie a vekových problémov. "Citlivosť v obidvoch týchto sférach výrazne narástla," dodala s tým, že predstavy sa zmenili skôr vo verejnej sfére než v súkromí.
Mladšia generácia v tomto zmysle pociťuje výraznejšie napätie a pnutie medzi predstavami žien a mužov. Silným faktorom je podľa výsledkov výskumu vzdelanie, ktoré podporuje kritickejší pohľad na rozličné typy nespravodlivosti a nerovnováhy. "Toto však nestačí na to, aby sa odohrali aj skutočné zmeny v správaní ľudí a v rozhodovaní, lebo na to treba vytvoriť iný tlak a vstúpiť do zápasov o zmenu," myslí si Bútorová.
Správny muž by mal podľa Slovákov finančne zabezpečiť rodinu, mať schopnosť presadiť sa v zamestnaní a samostatne sa rozhodovať. Pri špecificky ženských vlastnostiach podľa respondentov aj naďalej dominuje schopnosť postarať sa o domácnosť, schopnosť byť príjemnou spoločníčkou, jemnosť a citlivosť k problémom iných. V porovnaní s rokom 1995 však vysoko stúpla požiadavka s dôrazom na podnikavosť a schopnosť obracať sa vo svete a čo najvyššie vzdelanie ženy. "Je tu dôraz na tie kvality, ktoré si vyžaduje väčšie kompetitívne prostredie, v ktorom sa dnes nachádzame," komentovala Bútorová. Tretím atribútom, ktorý má vzostupnú tendenciu, je dôraz na krásu a príjemný vzhľad.
Ako výskum ukázal, najvhodnejším vekom ženy na narodenie dieťaťa je medzi 24 a 25 rokov. U muža je ideálnym 30 až 34 rokov. Pri otázke, kde je hranica, ktorá oddeľuje stredný a starší vek u ženy a muža vysvitlo, že ženy podľa respondentov "starnú skôr". Ako uviedla Filadelfiová, až 20 percent populácie považuje za túto hranicu vek ženy do 40 rokov, pričom u mužov za hraničný považuje tento vek len 12 percent Slovákov. Väčšina respondentov sa však zhodla, že hraničný vek u oboch pohlaví je 45 - 50 rokov.
Rozdiel je i v miere ekonomickej aktivity žien a mužov. Kým zo žien je polovica ekonomicky aktívnych a polovica neaktívnych, u mužov je to 7:3. "Zamestnanosť žien je nižšia ako u mužov. Ženy sú pripravené pracovať za nižšiu mzdu, ale zároveň nechcú zľaviť z iných atribútov. Muži požadujú vyššiu mzdu, ale sú ochotní robiť horšiu prácu, dochádzať za prácou a pracovať dlhšie," zdôraznila.
Podľa Zory Bútorovej je tiež dôležité zamyslieť sa, čo môže orientácia na automobilový priemysel na Slovensku znamenať z hľadiska rodovej nerovnováhy a šancí sa zamestnať v celých regiónoch.
Postavenie šancí žien v rámci rodovej rovnosti a veku považuje 71 percent žien za horšie ako u mužov. Ako rovnaké ho vidí 24 percent a za lepšie tri percentá žien. Viac ako polovica mužov chápe postavenie žien za horšie, 41 percent ho hodnotí ako rovnaké. Ako lepšie ho charakterizovali tri percentá mužov. Podľa 70 percent žien majú ženy nárok na rovnaké postavenie v práci a na rovnaký zárobok. K tomuto názoru sa prikláňa približne polovica mužov. Výskum tiež zachytil pretrvávajúci trend, ktorý hovorí, že staršie ženy dostávajú prácu v súkromných firmách najťažšie.
Politici sú podľa Filadelfiovej jednými z kľúčových aktérov, pri odstraňovaní rodovej nerovnosti. "Niektoré politické strany sa zaoberali vybranými otázkami, ktorými sa chceli zviditeľniť na politickej scéne, dalo by sa však diskutovať či šťastným spôsobom," myslí si. Podľa nej je tiež otázne, či presadzovanie politickej agendy niekam viedlo. Ako skonštatovala Bútorová, v predvstupových kritériách do EÚ figurovalo aj odstránenie rodovej nerovnosti. "Vtedy sa zdalo, že sa pozornosť na toto väčšmi upriamila, ale po vstupe deklarovaný záujem vyprchal," uzavrela. Nezáujem posunúť túto tému ďalej je totiž podľa nej charakterickým pre obe vládne garnitúry, ktoré na Slovensku za posledných desať rokov vládli.
Štúdia zachytáva obdobie od roku 2005 - 2005. Vyšla v rámci projektu Plus pre ženy 45+ Iniciatívy Spoločenstva Equal, ktorý je financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a spolufinancovaný EÚ.
