BANSKÁ BYSTRICA. Podľa nich padne tamojší smrekový les za obeť lykožrútom, ktorí sa tam premnožili. Žiadajú o preradenie rezervácie do nižšieho stupňa ochrany, než terajšieho piateho.
"Napriek snahe lesníkov revidovať rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici na revíznom dni, ktorí sa uskutočnil v polovici septembra, ochranári neuvažujú o rýchlom a účinnom riešení, ktoré by zastavilo hynutie a chradnutie smrečín. To podľa názoru lesníkov vážne poškodzuje vzácne biotopy a v Prírodnej rezervácii Fabova hoľa sa tak nenávratne pre našu a nasledujúce generácie stráca predmet ochrany, pre ktorý bola prírodná rezervácia vlastne vyhlásená,“ uviedla hovorkyňa Lesov SR Anita Fáková. Reagovala tak na vyjadrenia účastníkov revízneho dňa, ktorí navrhujú ponechať Fabovu hoľu v najvyššom, a teda bezzásahovom stupni ochrany.
Krajský úrad životného prostredia mal do konca septembra vytvoriť zo zástupcov odborníkov, štátnych úradníkov, akademikov a lesníkov komisiu, ktorá navrhne, či ponechať Fabovu hoľu ako prírodnú rezerváciu s najvyšším stupňom ochrany alebo presunúť ju do nižšieho stupňa ochrany s návrhom, ako ďalej postupovať. Komisia má rozhodnúť do konca roka, čo podľa štátnych lesníkov Fabovej holi reálne veľmi nepomôže. "Tým skôr, že už pri samotnej revízii boli pokusy lesníkov a mimovládnych ochranárov o konštruktívnu debatu či nájdenie konečného riešenia neúspešné,“ podotkla Fáková.
Kalamitné drevo zostalo v rezervácii Fabova hoľa po veternej smršti z novembra 2004. Lesy SR odvtedy viackrát neúspešne žiadali príslušné orgány životného prostredia o jeho vyťaženie. Podľa nich následná lykožrútová kalamita spôsobí, že Fabova hoľa príde o predmet ochrany, vďaka ktorému je prírodnou rezerváciou, najmä o populáciu tetrova hlucháňa, ktorého biotop sa naruší.
Rovnako alarmujúca situácia je podľa štátnych lesníkov vo všetkých slovenských prírodných rezerváciách s majoritným zastúpením smreka, v ktorých už niekoľko rokov platí bezzásahový režim. Je to napríklad Jánošíková kolkáreň vo Veľkej Fatre na Liptove, Babia hora a Pilsko na hornej Orave, Šramková na Orave či Zadná Poľana na Poľane. "Pri takom množstve lykožrútových ohnísk sa preto netreba diviť, že lesníci bijú na poplach a vyzývajú ministerstvá pôdohospodárstva a životného prostredia na vyhlásenie mimoriadneho stavu. Reálne totiž hrozí odumretie viac ako troch štvrtín smrekových porastov z celkovej rozlohy 510-tisíc hektárov smrečín, a to už o pár rokov,“ vyhlásila Fáková.
