Bratislava 1. októbra (TASR) - V procese zadržiavania nebezpečných osôb by mali od februára 2009 nastať zmeny. Ministerstvo spravodlivosti totiž predložilo na dnešné rokovanie vlády novelu Trestného poriadku. Podľa nej bude možné osoby, ktorým bolo uložené ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, poslať do ústavného zariadenia neodkladne a nie až po dohode s príslušným ústavom, ako tomu bolo doteraz. Príkaz na dodanie do výkonu ochranného liečenia pritom vykoná polícia, ktorá bude zároveň povinná vypátrať pobyt dotyčnej osoby.
Na programe zasadnutia je aj novela zákona o voľbách do Európskeho parlamentu (EP) spojená so zmenou počtu slovenských zástupcov v tejto nadnárodnej inštitúcii. Pokiaľ v súčasnosti ich je 14, na roky 2009 až 2014 voliči vyberú o jedného menej. Súvisí to s minuloročným vstupom Bulharska a Rumunska do EÚ. Maximálny počet volených zástupcov určuje Zmluva z Nice z februára 2001. Na jej základe by ich malo byť 732, po rozšírení únie o spomínané dve krajiny momentálne pôsobí v EP 785 poslancov, preto sa ich počet vo väčšine členských štátoch na najbližšie päťročné obdobie proporčne upraví. V prípade ratifikovania Lisabonskej zmluvy bude mať Európsky parlament 751 členov vrátane jeho predsedu.
Ministri sa tiež dotknú informácie o vývoji pohľadávok zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni. V nej sa uvádza, že zdravotnícke zariadenia dlhovali k 30. júnu (SP) za neuhradené poistné takmer 1,105 miliardy Sk (36,7 milióna eur). Najväčší dlžníci v pôsobnosti rezortu zdravotníctva sú dve fakultné nemocnice v Bratislave a nemocnice v Prešove a Košiciach.
Prerokovať by sa mali aj návrhy na bezodplatné prevody majetku vo vlastníctve ministerstva vnútra a obrany. Celkovo ide o pozemky a stavby v súhrnnej hodnote viac ako 121 miliónov Sk (4,02 milióna eur). Ministerstvo vnútra zároveň navrhuje rekonštrukciu ubytovne na Saratovskej ulici v Bratislave, na ktorú chce vynaložiť 215,3 milióna Sk (7,14 milióna eur). Dôvodom tohto zámeru je údajne zlý technický stav budovy.
Ministerstvo kultúry chce zase prideliť minimálne 100.000 eur (3,013 milióna Sk) ročne Slovenskému národnému múzeu, Slovenskej národnej galérii a Slovenskej národnej knižnici na získanie slovacík zo zahraničia. Tieto inštitúcie by mali zmapovať výskyt takýchto predmetov v zahraničných zbierkotvorných inštitúciách, predovšetkým v bývalých krajinách Rakúsko-uhorskej monarchie a po ich zaevidovaní majú byť tieto údaje prístupné aj verejnosti.
