BRATISLAVA. Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) zmení od 1. januára budúceho roka svoje postavenie, keď sa pretransformuje z príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitúciu. Vyplýva to zo zákona o TASR, ktorý dnes podpísal prezident SR Ivan Gašparovič. Agentúra sa definuje ako verejnoprávna, národná, nezávislá informačná inštitúcia poskytujúca službu verejnosti v oblasti spravodajstva. TASR bude mať autonómne postavenie, sama bude nakladať so svojím majetkom.
Nová právna úprava vyplýva podľa ministerstva kultúry z nutnosti nahradiť prekonaný legislatívny predpis z roku 1992. Ten bol prijatý ešte v čase existencie Československej tlačovej kancelárie. Okrem postavenia agentúry sa definuje aj jej hlavná činnosť a úlohy. K nim patrí napríklad vyhľadávanie, spracovávanie a sprostredkovanie informácií iným médiám a verejnosti. Na nekomerčné použitie bude verejnosti poskytovať zadarmo svoj slovný archív a po postupnej digitalizácii aj obrazový archív.
V rámci hlavnej činnosti sa osobitne vymedzujú povinnosti tlačovej agentúry, ktoré vykonáva vo verejnom záujme a na ktoré bude tlačovej agentúre poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu. Ide o poskytovanie informácií o činnosti, legislatívnom procese, rozhodnutiach a aktivitách orgánov EÚ, vyhľadávanie a spracovávanie informácií zo SR pre zahraničie či zhromažďovanie a sprístupňovanie databáz obrazových a zvukových záznamov v elektronickej podobe na študijné a vedecké účely.
Na služby vo verejnom záujme získa agentúra 52,6 milióna Sk (1,69 milióna eur), čo je aj výška doterajšieho príspevku na činnosť agentúry. Na tento účel podpíše ministerstvo kultúry s TASR zmluvu, ktorá sa uzatvorí na jeden až tri rozpočtové roky a bude špecifikovať spôsob využitia príspevku od štátu.
Ekvivalentom k radám ostatných dvoch verejnoprávnych médií bude Správna rada TASR, zložená z piatich členov. Štyroch z nich volí a odvoláva Národná rada SR na návrh parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Pôjde o odborníkov z oblasti práva, ekonómie, žurnalistiky a informačných technológií. Jedného volia a odvolávajú zamestnanci agentúry zo svojich radov. Táto päťročná funkcia je nezlučiteľná s politickou činnosťou ani s niektorými aktivitami v mediálnej oblasti.
Nadpolovičnou väčšinou hlasov zvolia členovia rady na základe verejného vypočutia na päťročné funkčné obdobie generálneho riaditeľa.
V európskych krajinách existujú rôzne formy tlačových agentúr. Od štátnych cez akciové spoločnosti s majoritnou účasťou štátu (Slovinsko, Portugalsko, Turecko, Španielsko, Poľsko), akciové spoločnosti s minoritným zastúpením štátu (Francúzsko, Grécko) až po obchodné spoločnosti (napríklad Belgicko, Dánsko, Holandsko, Rakúsko, Taliansko, Veľká Británia či Nemecko). Ako verejnoprávne inštitúcie čiastočne napojené na štátny rozpočet fungujú agentúry v ČR, Chorvátsku a Maďarsku. "Je potrebné zdôrazniť, že ani jedna z transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy dodnes neumožnila ani čiastočne sprivatizovať žiadnu zo svojich bývalých štátnych agentúr," pripomína rezort kultúry.
Zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2009.
