Počas uplynulého pol roka zamestnal mysle a ruky mladých dizajnérov program Upper Range v rámci ktorého pripravovali modely automobilov luxusnej triedy. Zadanie hovorilo o aute budúcnosti, ktoré by malo brázdiť cesty v roku 2025.
"Tento projekt vznikol veľmi neočakávne. Zúčastnili sme sa Bienále dizajnu v Saint Etienne, vo Francúzsku. Keďže som tam študoval, mám tam dosť priateľov a vďaka nim sa nám podarilo stretnúť s Patrickom Lequementom, ktorý je takým európskym guru dizajnérom. Prezrel si našu expozíciu, páčila sa mu a povedal, že sa ozve," hovorí vedúci Ateliéru Transport Design Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Štefan Klein. Prísľub známeho dizajnéra nebral úplne vážne, no ukázalo sa že ten svoj záujem nepredstieral.
Zakrátko preto pricestoval na Slovensko Luciano Bove, ktorý zabezpečuje spoluprácu značky Renault s univerzitami. Jej výsledkom bol semestrálny program pre poslucháčov VŠVU - Upper Range. Najlepším - hmatateľným dôkazom ich spolupráce sú však unikátne modely.
Plávajúce auto
Porota posunula medzi najlepšie projekty napríklad návrh Marka Kiedzerskiho, ktorý v ňom počítal s tým, že s dobou sa budú vyvíjať aj cesty. Model jeho auta budúcnosti nemá kolesá, malo by totiž plávať na magnetickom povrchu. "Je preto pohodlnejšie, skoro až letí," hovorí Mark a dopĺňa, že jeho auto by malo byť skonštruované zo silikónu, lebo je "ľahší a bezpečnejší ako plechy." Nezabudol ani na hybridný pohon. "Chcel som ukázať nový smer," vysvetľuje.
V znamení skulptúry
Michala Uhrina zasa inšpiroval príbeh o fiktívnej postave, ktorá si užívala v 19. storočí luxus tej doby. "To auto nesie znaky skulptúry, o ktorej moja postava rozmýšľa, ako o luxuse budúcnosti." Kolesá vytvoril zo znaku značky Renault, zaujala aj farebná kombinácia oranžovej so šedo-hnedou. Aj keď je to Michalov prvý model, už vie, že je to odbor, ktorému sa chce venovať aj v budúcnosti.
Inšpirovala ho Nikita
"Chcel som z niečoho abstraktého urobiť konkrétnu vec," hovorí ďalší úspešný finalista Vojtěch Stránský inšpirovaý filmom Luca Bessona - Nikita. Jeho projekt je len na papieri, aktuálne je totiž na stáži v Nemecku a ako vraví "model by stihnúť nestihol". Laik možno nevidí rozdiel medzi francúzskym a nemeckým dizajnom, no keď dizajnér pracuje v Nemecku, je pod vplyvom, pre ktorý sa ťažko súbežne vytvára projekt vo francúzskom štýle. "Pre mňa bolo dôležité ukázať, že som kreatívny," dodáva.
Súťaže pomáhajú
Aby vyselektovali najlepšie projekty, práce zaradili do súťaže a osem najlepších z nich odprezentovali. "Tieto modely sú dosť finančne náročné, náklady na ne hradil sponzor," hovorí Klein. Viac ako sponzorstvo si však cení, že zo zahraničia sem prišlo viacero dizajnérov, s ktorými mohli študenti konzultovať. "Nebol to imaginárny projekt, mohli sa radiť v reálnom čase s reálnymi ľuďmi." Projekty však navyše môžu mladým dizajnérom otvoriť dvere do zahraničia, kde sa najlepší dostanú na stáž a v budúcnosti sa určite ľahšie presadia na trhu.
