OPONICE. Kaštieľ v súčasnosti prechádza rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá by sa mala skončiť v roku 2010. Slovenská národná knižnica v Martine, kde je uložený zvyšok pôvodnej zbierky Apponyiovskej knižnice, by mala vzácnu bibliotéku presunúť opäť do kaštieľa, ktorého súčasťou bola niekoľko desaťročí.
Základy knižnice položil gróf Anton Juraj Apponyi vo Viedni v roku 1774. Koncom 18. storočia prevýšil počet jej zväzkov hranicu 30.000, čím sa zaradila k najbohatším šľachtickým knižným zbierkam v stredoeurópskom meradle. V časoch svojej najväčšej slávy mala približne 400 prvotlačí a rukopisov, z ktorých najväčšou raritou bola na pergamene písaná Prudentii Aurelii Opera etc. z 9. storočia. Knižnica obsahovala i ojedinelé dielo Danthe Alighieri comedia col comento etc., vytlačené v 15. storočí v talianskej Florencii výlučne pre tamojšiu šľachtickú rodinu Mediciovcov. Začiatkom júna 1827 knižnicu presťahovali do Bratislavy, kde bezplatne slúžila verejnosti 19 rokov. Po nezhodách jej majiteľa Antona Apponyiho s mestskou radou boli knihy na vozoch s volskými povozmi presťahované do rodinného sídla v Oponiciach.
Najväčšiu tragédiu pre knižnicu znamenal rok 1939, keď dal z jej fondov gróf Károlyi previezť približne 10.000 zväzkov na dražbu do Prahy. Zostane zrejme záhadou, ako sa mu podarilo prepraviť tento nákladný transport za hranice vtedy už existujúceho Slovenského štátu. Tajomstvom opradená je aj samotná oficiálna dražba v Struskovej aukčnej sieni, kde sa z 10.000 zväzkov vylicitovalo iba 1302. Zvyšok sa v Prahe stratil, čo sa zdôvodňovalo napätou politickou situáciou a vojnou. Paradoxne, práve vojna zabránila ďalšiemu plánovanému transportu kníh z oponickej knižnice. Z kedysi slávnej knižnice bolo v roku 1957 v Oponiciach zaregistrovaných už iba 10.000 zväzkov.
Na získanie slovacík zo zahraničia plánuje Ministerstvo kultúry SR Slovenskému národnému múzeu, Slovenskej národnej galérii a Slovenskej národnej knižnici prideliť minimálne 100.000 eur (3,013 milióna Sk) ročne. Vyplýva to z návrhu stratégie nákupu slovacík múzejnej a galerijnej hodnoty, ktorý 1. októbra schválila vláda SR. Uvedené inštitúcie by mali zmapovať výskyt takýchto predmetov v zahraničných zbierkotvorných inštitúciách, predovšetkým v bývalých krajinách Rakúsko-uhorskej monarchie. Po ich zaevidovaní budú tieto údaje prístupné aj verejnosti. Rovnako majú za úlohu monitorovať, či sa takéto predmety nachádzajú na trhu so starožitnosťami a umením v európskych aukčných domoch ako aj v súkromnej držbe.
