Nitra 1. januára (TASR) - Prírodným úkazom v januári venovali ľudia zvláštnu pozornosť. Snažili sa odhadnúť, aký rok ich čaká, či bude priaznivá jar a dobrá úroda, ako sa bude vodiť ich rodinám, záhradám i hospodárskym zvieratám. Svedčí o tom pranostika týkajúca sa najmä počasia. Takými sú popri iných Na Nový rok blato, na Veľkú noc sneh, Dážď keď nesie január, neteší sa hospodár, Lepšie vidieť hladného vlka v poli ako gazdu v januári v košeli, Keď včely v januári vyletujú, to nedobrý rok ohlasujú, Január dobrý je, keď chotár biely je, Keď január vodu pustí, v ľad mu ju zas marec zhustí, Jasné januárové pondelky, pekné veľkonočné sviatky.
Iné sa viazali ku konkrétnym dňom, vyhradeným v starých kalendároch svätcom, mučeníkom, cirkevným dejateľom a biblickým postavám. Už 2. januára platilo Aké je na Makária počasie, také bude v októbri zase, na sviatok Zjavenie Pána - Traja králi ľudia hovorili Na Tri krále o krok dále, hoci vedeli, že koniec zimy je v nedohľadne. Svedčí o tom príslovie používané 11. januára Na Hygina pravá zima začína, alebo iné, viažuce sa až k poslednému januárovému dňu Rastie deň, no rastie i zima.
Ak sa v poslednej dekáde januára oteplilo, na sviatok mučeníka Fabiána (20. januára) sa vravelo, že Na Fabiána miazga v stromoch býva v hore hnaná. Ak slniečko svietilo i na druhý deň, na sviatok Vincenta, mali radosť vinohradníci. Predpovedali, že Na Vincenta slnečnosť dáva vína hojnosť. No ak oteplenie pretrvávalo až do 25. januára, do sviatku Obrátenia svätého Pavla apoštola, starí hospodári varovali takto: Keď na obrátenie Pavla zo striech kvapká, nech si každý gazda aj mrvy po sene hrabká. Chceli tým povedať, že zima sa ešte vráti a s krmom pre dobytok treba dobre hospodáriť. Neraz sa stalo, že oteplenie trvalo dlhšie, niekedy od Fabiána až do Gašpara (29.1.). To poplietlo vtákov a zviedlo ich k opusteniu hniezd. Na to reagovala ľudová múdrosť príslovím používaným na sviatok Agnesy, panny a mučeníčky (28.1.), ktoré oznamovalo, že Agneška vypúšťa škovránka z mieška.
