TRENČÍN.
ČTK to povedal hovorca ministerstva Michal Jurči. Podľa neho však zástupcovia justície o netradičnej forme väzenia už dlhší čas zbierajú informácie, lebo náramky by štátu mohli ušetriť peniaze na ubytovaní či strave niekoľkých stoviek odsúdených.
"Zbierame poznatky o tomto systéme. Ťažko povedať, kedy by sa mohol u nás zaviesť, a koľko by to stálo," poznamenal Jurči. Nespresnil ani, koľko peňazí by mohol štát po prípadnom zavedení náramkov ušetriť.
O netradičnom väzení sa na Slovensku začalo hovoriť predovšetkým v lete, keď sa na zavedenie náramkov chystalo Poľsko. Podobný krok by vraj chceli urobiť aj Maďari, systém už funguje v niektorých severských krajinách.
Náramky namiesto pobytu v cele by mohli podľa Jurčiho nosiť väzni, ktorí sa dopustili neúmyselných trestných činov z nedbanlivosti. Mohlo by ísť napríklad o ľudí, ktorí zapríčinili dopravnú nehodu.
Jurči naznačil, že väzni s náramkom by mohli určitý čas aj pracovať. "Je to uspôsobené tak, že človek má možnosť sa zamestnať a pracovať popri výkone trestu. Ten spočíva v tom, že v určitom čase sa musí zdržiavať na určitom mieste, v podstate doma. Náramkom ho je možné monitorovať kedykoľvek," spresnil.
Šéfka Zboru väzenskej a justičnej stráže Mária Kreslová nedávno povedala, že na Slovensku v súčasnosti pracujú viac než tri štvrtiny z približne 8300 väzňov. Slovensko tak podľa nej dosiahlo najvyššiu zamestnanosť väzňov spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky, do ktorej patrí ešte Česko, Poľsko a Maďarsko. Trestanci napríklad vyrábajú nábytok, upratujú cintoríny, šijú obuv alebo chovajú domáce zvieratá na mäso.
Pokiaľ by odsúdený s náramkom svojvoľne opustil určené miesto, mohol by sa podľa Kreslovej vrátiť do klasického väzenia. Na Slovensku sú v súčasnosti väznice vyťažené na 80 percent.
