BRATISLAVA. Zvýšenie kvality vzdelávania, zníženie dlhodobej nezamestnanosti či odstraňovanie bariér v záujme efektívnejšieho využívania podnikateľského potenciálu sú hlavnými výzvami slovenskej ekonomiky.
Vyplýva to z návrhu Národného programu reforiem na roky 2008 až 2010 z dielne podpredsedu vlády Dušana Čaploviča a ministra financií Jána Počiatka (obaja Smer-SD), ktorú dnes schválila vláda. Autori programu zároveň počítajú s tým, že opatrenia uvedené v materiáli si vyžiadajú zo štátneho rozpočtu do roku 2010 asi 74 miliárd Sk (2,46 miliardy eur).
Ťažiskom dokumentu sú opatrenia v piatich oblastiach - výskum, vývoj a inovácie, vzdelávanie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a klimatické zmeny a energetika. "Opatrenia sú koncipované s cieľom vytvoriť predpoklady pre rýchly a v dlhodobom horizonte udržateľný ekonomický rast, zvýšiť sociálnu mobilitu, posilniť sociálnu súdržnosť... a zmierniť dopady demografického vývoja," deklarujú autori.
V rámci výskumu, vývoja a inovácií sa plánuje pre úspešné fungovanie vedomostnej spoločnosti obnoviť vedomostný trojuholník založený na intenzívnej spolupráci organizácií výskumu a vývoja, univerzít a podnikateľského sektora. "Výzvou na riešenie v oblasti slovenskej vedy a výskumu sú aj nesprávne nastavené motivácie v systéme," uvádza sa v programe.
Slovenský vzdelávací systém má podľa autorov mnohé pozitívne stránky, "ich rozvoj však nie je zatiaľ podporovaný primeranou výškou výdavkov z verejných financií. Ich úroveň totiž nedosahuje priemer krajín EÚ". Napriek tomu v rámci vzdelávania ostáva najväčšou výzvou kvalita. V opatreniach zameraných na informatizáciu školstva či zavádzanie inovatívných študijných materiálov a pomôcok sa má prikročiť k vybudovaniu adekvátnej komunikačnej a informačnej infraštruktúry. Novým zákonom o vysokých školách sa majú zase zabezpečiť pružnejšie formy riadenia vysokých škôl.
Vo sfére vzdelávania sa tiež počíta so zavedením opatrenia, podľa ktorého sa budú podporovať profesijne orientované vysokoškolské študijné programy na bakalárskej úrovni a pomaturitné štúdium. "Začne sa teda uplatňovať ponuka študijných programov, ktoré nebudú absolventov pripravovať na vyšší stupeň vzdelávania, ale prioritne na výkon povolania," prognózujú autori v materiáli. Navyše neoddeliteľnou súčasťou tohto študijného programu má byť povinná prax v príslušnom odbore.
Na margo oblasti zamestnanosti sa v národnom programe uvádza, že nosným pilierom riešenia politiky zamestnanosti je vytvorenie národného systému flexibility (ide napr. o schopnosť prispôsobovania zručnosti a vedomosti pracovnej sily meniacim sa potrebám hospodárstva). Začleňovanie dlhodobo znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, evidovaných na úradoch práce viac ako 24 mesiacov, má riešiť tzv. Národný projekt. Ten zavedie do praxe nový nástroj - príspevok na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Podnikateľské prostredie sa má zlepšiť napr. znížením administratívneho zaťaženia. "V súčasnej dobe sú podnikatelia nútení pri získavaní povolenia na podnikanie kontaktovať viacero inštitúcií a orgánov. Rozvoj v tejto oblasti zabezpečí, aby jednotné kontaktné miesta, ktoré dnes už fungujú pre živnostníkov, boli elektronicky dostupné aj pre ostatných podnikateľov," stojí v Národnom programe.
Problematika klimatických zmien a energetiky sa opiera o úlohu, podľa ktorej má SR do roku 2020 dosiahnuť 14-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie na jej konečnej spotrebe. "Vláda si uvedomuje naliehavosť transformácie svojej ekonomiky na nízko-uhlíkovú a energeticky menej náročnú, a preto vytvorenie komplexnej národnej stratégie vníma ako jednu z hlavných výziev v rámci svojich strednodobých cieľov," informuje materiál.
