BRATISLAVA. Ústavný súd dostal ďalší podnet, ktorý by mohol mať dopad na fungovanie Špeciálneho súdu. Na Ústavný súd sa obrátil Okresný súd Bratislava I, ktorý rieši desiatky žalôb sudcov všeobecných súdov proti vyšším platom špeciálnych sudcov.
Bratislavský súd síce nenapadol zákony týkajúce sa Špeciálneho súdu, požiadal však v súvislosti s jednou zo žalôb proti platom preskúmať antidiskriminačný zákon. Súd pri platoch špeciálnych sudcov otvorene hovoril o diskriminácii.
Súčasné, ale aj staršie znenie antidiskriminačného zákona je podľa podnetu okresného súdu v rozpore s medzinárodným dohovorom o diskriminácii v zamestnaní a povolaní a tiež s príslušnou eurosmernicou, v ktorých je zákaz diskriminácie koncipovaný širšie ako v slovenskom zákone.
V rozhodovaní o žalobe proti platom špeciálnych sudcov chce okresný súd pokračovať až po verdikte Ústavného súdu, no už v podaní platové rozdiely sudcov kritizoval. "Nie je možné mať za to, že nedochádza k diskriminácii sudcov všeobecného súdu pri výrazne rozdielnej platovej úprave," uviedol okresný súd v podaní.
Špeciálny súd vznikol počas bývalej vlády Mikuláša Dzurindu. Súd so sídlom v Pezinku sa s celoslovenskou pôsobnosťou zaoberá organizovaným zločinom, korupciou či trestnými činmi politikov. Súčasná opozícia ho považuje za dôležitý nástroj proti mafii a korupcii. Jeho sudcovia môžu bývať v chránenom areáli a k základným platom dostávajú zhruba 120-tisícové príplatky (približne 4000 eur).
Zrušenie súdu naopak dlhodobo neúspešne presadzuje súčasný minister spravodlivosti Štefan Harabin, podľa ktorého ide o nesystémový a protiústavný prvok v slovenskej justícii. Koaličná ĽS-HZDS, ktorá Harabina nominovala do funkcie, okrem toho presadila v parlamente podanie na Ústavný súd proti zriadeniu Špeciálneho súdu. Ústavný súd doposiaľ o poslaneckom návrhu nerozhodol.
