POPRAD. Štátne lesy (ŠL) Tatranského národného parku (TANAP) odchytili v tomto roku 133 miliónov kusov lykožrútov. V porovnaní s minulým rokom je to takmer o 100 miliónov menej. Nižšie odchyty lykožrútov vo feromónových lapačoch nesignalizujú ústup lykožrútovej kalamity v národnom parku, uviedol námestník riaditeľa ŠL TANAP-u Marián Šturcel.
Podľa lesníkov pokles odchytených lykožrútov signalizuje, že kalamita sa dostala mimo účinnosti lapačov, do piateho stupňa ochrany prírody, kde zákon o ochrane prírody a krajiny zakazuje umiestňovanie feromónových lapačov. "V centrálnej časti Tatier sa lykožrút premnožil natoľko, že situácia je už neriešiteľná. Zostáva nám zvládnuť boj v Západných Tatrách tak, aby predmet ochrany zostal zachovaný,“ uviedol riaditeľ ŠL TANAP-u Peter Líška.
Nižší počet odchytených chrobákov má čiastočne na svedomí aj menej priaznivé počasie pre vývoj lykožrúta. Kým minulý rok vyletelo 2,5 generácie lykožrútov, tento rok hovoria lesníci len o dvoch generáciách. Vývoj lykožrúta pribrzdila chladnejšia jar a ochladenie v druhej polovici júla. To sa však už na budúci rok môže opäť zmeniť.
Napriek poklesu odchytených lykožrútov zaznamenali lesníci nárast chrobačiarov – stromov poškodených lykožrútom v bezzásahových zónach. Len za prvých deväť mesiacov tohto roku v nich pribudlo takmer 150 000 dovtedy zelených stromov. Po štyroch rokoch od vetrovej kalamity ich počet prekročil hranicu 400 000. Spolu s takmer 700 000 lykožrútom poškodených stromov, ktoré lesníci z nižších stupňov ochrany v území národného parku vyviezli, je to viac ako 1 200 000 stromov na ploche 4 000 hektárov. Samotná veterná kalamita na území TANAP-u v správe Štátnych lesov TANAP-u poškodila 8 737 hektárov lesných porastov. Lykožrút doteraz napadol takmer polovicou tejto plochy.
Lykožrútová kalamita začína zasahovať už aj do limbových porastov. Lesníci zaznamenali odumieranie límb v Tichej a Kôprovej doline, vo Furkotskej doline, Mengusovskej doline a Bielovodskej doline. Len v rezerváciách na Podbanskom zožltlo v tomto roku viac ako štyristo límb. Tatranský les tak podľa Šturcela nenávratne prichádza o druh dreviny, ktorý sa zachoval z doby ľadovej a dodnes plní pôdoochrannú, protilavínovú, estetickú a krajinotvornú funkciu.
